Čo bolo kritickým momentom posledného približovacieho manévru?
V podstate žiaden z momentov nebol obzvlášť kritický. Teraz sa v podstate zavŕšil vyše 10-ročný proces premiestnenia sondy Rosetta z orbity Zeme na orbitu kométy Čurjumov-Gerasimenko. Od marca už boli potrebné viaceré brzdiace zážihy, tie posledné, včerajšie boli už ozaj jemné doladenia, ktoré vlastne znížili rozdiely rýchlostí sondy a kométy na minimum.
Keby sa dnes nepodarilo dostať na orbitu kométy, čo by so sondou bolo?
Sonda má dostatok paliva na to, aby podľa potreby zrýchľovala, spomaľovala či menila smer pohybu. Na to má 24 korekčných raketových motorčekov. Ak nedôjde k zlyhaniu kľúčových systémov a komunikácie so sondou, zlyhanie tejto operácie v podstate nehrozilo.
Sonda priebežne posielala snímky kométy, no na žiadnej nie je vidieť jej chvost. Prečo?
Predovšetkým kométa je ešte dosť ďaleko od Slnka, takže ju svojím teplom ešte veľmi „neprebudilo“. Navyše chvost kométy je ozaj veľmi riedke prostredie, oveľa priezračnejšie ako naša atmosféra, takže ho vníma skôr vzdialený pozorovateľ na pozadí dokonale priezračného vesmírneho vzduchoprázdna ako pozorovateľ, ktorý je vnútri chvosta.
Čo sondu čaká v najbližších mesiacoch?
Sondu čakajú ďalšie jemné manévre, ktorých cieľom je urobiť zo sondy obežnicu kométy. Kométa je na vesmírne meradlá malým telesom so slabou gravitáciou, stokilogramový človek by na jej povrchu „vážil“ iba desať gramov. Samozrejme, rozbiehajú sa vedecké merania a analýzy celou suitou vedeckých aparatúr na sonde.
V novembri má pristáť modul Philae. Aké riziká sú spojené s týmto manévrom?
Tento manéver je už oveľa riskantnejší. Po starostlivom vybratí miesta na pristátie na povrchu bude pristávací modul Philae vyslaný malou, presnou rýchlosťou k miestu pristátia. Dosadnutie musí stlmiť trojnohý pristávací podvozok, a aby nedošlo k odrazeniu, modul okamžite vystrelí kotviacu harpúnu a priskrutkuje sa špeciálnymi skrutkovicami z podvozka. Je to však veľký skok do neznáma, keďže nikto nevie, aký kompaktný je ten povrch, či nehrozí odraz alebo zaborenie sa.
Vy ste pracovali na elektronickom servisnom systéme. Čo je jeho úlohou?
Servisný systém ESS je považovaný za jeden z kritických systémov sondy. Preto bol realizovaný z najkvalitnejších komponentov za prísnych technologických podmienok a je dvojito zálohovaný. ESS zabezpečuje komunikáciu aj vzájomné oddelenie sond. Rýchlosť vymrštenia sondy Philae sa dá naprogramovať v rozsahu 5 až 52 centimetrov za sekundu. V záujme mäkkého pristátia to budú skôr tie menšie rýchlosti.
Na ktoré výsledky výskumu sa osobne tešíte najviac?
V podstate na všetky, veď čokoľvek, čo sa o kométe zistí takto celkom zblízka, je úplne nové, zlomové.