Štart misie je predbežne naplánovaný na rok 2020 a projekt má preto zatiaľ pracovné označenie Mars 2020. Pre budúcu misiu NASA pripravuje aj nové robotické vozidlo.
Vedecké prístroje umiestnené na tomto marťanskom roveri by mali skúmať vzorky kamenia a pôdy, ktorých analýza pomôže zistiť, či na Marse niekedy existoval život, uvádza NASA na svojom webe. A dodáva, že súčasne je cieľom získať dôležité informácie pre prípravu prieskumnej misie ľudí na červenej planéte.
Pri vývoji roveru Mars 2020 vedci využijú veľmi úspešné vozidlo Mars Science Laboratory (MSL, Marsovské vedecké laboratórium) známe pod názvom Curiosity (Zvedavosť). Hlavnou úlohou tohto automatického prieskumníka, ktorý na Marse pristál 6. augusta 2012, je skúmať, či na tejto planéte niekedy v minulosti boli priaznivé podmienky na existenciu života. Pri svojej práci urobil niekoľko dôležitých objavov, ako sú priame dôkazy o niekdajšej existencii jazier, ktoré mohli hostiť mikrobiálny život.
Vybavenie Marsu 2020 bude samozrejme pokročilejšie s cieľom priamo pátrať po stopách možného života, na čo Curiosity navrhnutý nebol. Preto tiež bude veľmi dôležitou súčasťou nového projektu starostlivé zvolenie oblasti, v ktorej budúca sonda NASA pristane a ktorú preskúma. Do výbavy bolo vybraných sedem prístrojov. Vedci si sľubujú, že s ich pomocou sa im podarí vrhnúť svetlo na záhady dávnej minulosti Marsu a tiež rozšíriť vedomosti o tom, ako by budúci prieskumníci mohli využiť prírodné zdroje prístupné na tamojšom povrchu.
„Rover 2020 pomôže zodpovedať otázky týkajúce sa marsovského prostredia, ktorému budú astronauti vystavení, a tiež ešte pred cestou ľudí otestovať techniku, ktorú budú potrebovať na pristátie, prieskum a návrat na Zem,“ uviedol William Gerstenmaier, ktorý sa v NASA venuje misiám s účasťou ľudí. „Na Marse sú zdroje na prežitie, čo môže znížiť množstvo zásob, ktoré so sebou výpravy s posádkou budú musieť brať,“ dodal.
Pri väčšine prístrojov Marsu 2020 pôjde o úplne novú techniku. Úplnou novinkou nebude kamerový systém Mastcam-Z so zoomom, ktorý vie robiť aj panoramatické a spektroskopické snímky. Novinkou však bude ďalšie zariadenia SuperCam, ktoré dokáže vďaka chemickému a mineralogickému rozboru zistiť organické látky v povrchových horninách, zatiaľ čo prístroj Pixl bude na povrchu Marsu pátrať po chemických prvkoch. Zloženie vzoriek pôdy a možný obsah organických látok bude skúmať aj zariadenie Sherloc.
Dôležitým aparátom pre budúce ľudské výpravy je Moxie – má skúšať výrobu kyslíka z atmosféry Marsu, ktorú tvorí oxid uhličitý. Vo výbave bude aj meteorologická stanica Meda, ktorá bude zaznamenávať údaje o prostredí v okolí vozidla, ako je teplota, vlhkosť, veľkosť a tvar prachových častíc a rýchlosť a smer vetra. Geologické podložie má pomocou radaru prebádať prístroj Rimfax.