Podľa nich sa totiž niektoré nepravidelnosti v obežných dráhach týchto telies dajú vysvetliť len gravitačným pôsobením pomerne veľkých a doposiaľ neznámych obežníc.
Vedecký tím pod vedením profesora Carlosa de la Fuente Marcosa z univerzity v Madride zverejnil svoju štúdiu v britskom odbornom periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society Letters. Vyplýva z nej, že na najvzdialenejšom okraji Slnečnej sústavy, ďaleko za dráhou trpasličej planéty Pluto, zrejme existujú doteraz neobjavené svety.
Niektoré z takzvaných vzdialených transneptúnskych telies sa podľa Marcosa vymykajú výpočtom a pohybujú sa na dráhach, ktorých excentrický tvar možno vysvetliť len existenciou gravitačnej príťažlivosti iných telies.
„Ich presný počet je kvôli obmedzenému množstvu dát neistý, ale výpočty naznačujú, že pri hraniciach Slnečnej sústavy sú najmenej dve planéty, ale možno ešte viac,“ uviedol Marcos, ktorého citoval britský denník The Independent. „Je to potvrdené, naše výsledky môžu byť skutočnou revolúciou v astronómii,“ dodal.
Od Slnka najvzdialenejšou planétou je teraz Neptún, Pluto o štatút planéty prišlo v roku 2006, keď astronomický kongres nanovo definoval vlastnosti planét, do ktorých sa Pluto nezmestilo. Teraz je považované za takzvanú trpasličiu planétu.