NASA vyšle sondu na Európu

Návrh rozpočtu USA na budúci rok počíta so zvýšením výdavkov pre americkú vesmírnu agentúru NASA, ktorá oznámila, že vďaka tomu sa pokročí s misiou na mesiac Európa. Jupiterov mesiac je jednou z najzaujímavejších destinácií v našej slnečnej sústave, pretože pod jeho ľadovou škrupinou sa rozprestiera oceán, v ktorom by potenciálne mohol existovať život.

06.02.2015 10:00
debata
Ďalším faktorom je veľkosť Európy, ktorá má... Foto: NASA
európa, mesiac, planéta, vesmír, sonda, jupiter Ďalším faktorom je veľkosť Európy, ktorá má priemer ako náš Mesiac.

NASA skúma koncepty pre misiu na Európu už pätnásť rokov. Väčšina z nich však bola podľa Roberta Pappalarda z Laboratória prúdového pohonu (JPL) príliš malá, príliš veľká alebo jednoducho príliš drahá. „Som však presvedčený, že sme konečne našli ten správny. Tento koncept nazývame Europa Clipper,“ povedal Pappalardo. Clipper má byť sonda, ktorá bude tri roky krúžiť okolo Jupitera a počas toho urobí približne 45 tesných preletov popri Európe. Cieľom je zistiť, aký skutočný potenciál má Európa pre vznik a udržanie aspoň jednoduchých foriem života.

Predpokladá sa, že na Európe sa pod hrubou vrstvou ľadu nachádza rozsiahly oceán plný slanej vody v tekutom skupenstve. Má jej byť až trikrát viac ako vo všetkých oceánoch na Zemi. A keďže na Zemi platí, že kde je voda – tam je život, tak astrobiológovia predpokladajú, že by mohol byť aj na Európe. „Oceán na Európe podľa našich súčasných vedomostí nie je až také drsné miesto pre život,“ uviedol Kevin Hand z JPL.

Dôvodov je niekoľko. Oceán na Európe môže byť hlboký až 100 kilometrov, no podmienky na jeho dne sa podobajú podmienkam v 11 kilometrov hlbokej Mariánskej priekope. Vieme, že život existuje aj v takomto studenom a tmavom prostredí. Na Európe by teda mohli existovať organizmy, ktoré nečerpajú energiu z fotosyntézy, ale z chemosyntézy v blízkosti hydrotermálnych prieduchov.

Ďalším faktorom je veľkosť Európy, ktorá má priemer ako náš Mesiac. Vďaka tomu je tam aj nižšia gravitácia, takže tlak na dne oceánu nie je až taký silný, aby zabránil vzniku života. K tomu je oceán chránený pred kozmickou radiáciou hrubou vrstvou ľadu. „Radiácia sa nedostane viac ako cez meter ľadu,“ tvrdí Pappalardo.

NASA však zdôrazňuje, že sonda Europa Clipper nebude hľadať život. „Budeme skúmať obývateľnosť tohto mesiaca. Pátrať po ingredienciách potrebných pre život,“ vysvetľuje Hand s tým, že ak by sme chceli nájsť živé organizmy, potrebovali by sme na Európe pristáť. Príprava takejto misie by trvala veľmi dlho a otázne je, či by bola technicky vôbec uskutočniteľná.

Sonda Europa Clipper však bude vybavená kamerami s veľmi vysokým rozlíšením. Zaujímavé bude napríklad zistiť, z čoho sú zložené červené pásy, ktoré vidieť na snímkach. Sonda v nich bude hľadať organické zlúčeniny. Takisto bude pátrať po vodných gejzíroch, ktoré nedávno spozoroval Hubblov vesmírny teleskop.

Veľkou výzvou však bude navrhnúť sondu a jej letovú dráhu tak, aby jej citlivá elektronika nebola poškodená radiáciou. Magnetické pole Jupitera totiž funguje ako výkonný urýchľovač častíc, ktoré vystreľuje rýchlosťou 50 až 200 metrov za sekundu. Priamy zásah by mohol byť pre sondu fatálny. Vedci z NASA preto pre Clipper navrhnú eliptickú dráhu okolo Jupitera, aby sonda dostala čo najmenej zásahov a vybavia ju čo najlepším antiradiačným štítom. Sonda preto zrejme bude veľká asi ako autobus a vybavená čo najväčšími solárnymi panelmi.

Predpokladá sa, že Europa Clipper by mohla poletieť k Jupiteru v budúcom desaťročí a vďaka novým raketám SLS by jej cesta trvala len tri roky. Klasickým spôsobom, za asistencie tzv. gravitačných prakov, by cesta na Jupiter trvala sedem až osem rokov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Európa #Sonda #mesiac #NASA #jupiter