A práve do tohto jazera chce americká vesmírna agentúra NASA v budúcnosti vyslať ponorku. Počas 90 dní a pri teplote mínus 180 stupňov má preplávať dvetisíc kilometrov a pravidelne sa vynárať, aby vyslala nazbierané dáta späť na Zem.
Ralph Lorenz z Nasa Innovative Advanced Concept (NIAC) je presvedčený, že takáto misia je uskutočniteľná. Vychádza z toho, že bezposádkové ponorky už teraz využíva armáda či ropné spoločnosti a podľa neho by sa existujúce technológie dali upraviť tak, aby sa dali použiť aj na Titane. Mesiac Titan je najväčší a najhustejší z dosiaľ známych mesiacov planéty Saturn a po Jupiterovom mesiaci Ganymedes je druhým najväčším mesiacom v celej slnečnej sústave. So svojím priemerom 5 150 kilometrov je väčší ako planéta Merkúr. Jazerá na jeho povrchu však nie sú pokojné so zrkadlovo rovnou hladinou. Tvoria sa na nich vlny a sonda Cassini zaznamenala aj pravidelný príliv a odliv. O to bude misia náročnejšia.
Podľa konceptu NIAC by ponorku na Titan mohol odviezť malý raketoplán podobný tajnému X-37B. Ponorka by sa zniesla do jazera Kracken pomocou raketových motorov a počas ponorov by ju poháňala jadrová jednotka, akú má napríklad vozidlo Curiosity na Marse.
Prečo by však misia mala viesť práve na Titan? Výskumníci hovoria, že Titan pripomína zmrznutú verziu Zeme. Zároveň máme o ňom relatívne dosť informácii. V roku 2005 na povrchu Titanu pristála sonda Huygens, pomenovaná podľa astronóma Christiaana Huygensa, ktorý tento Saturnov mesiac v roku 1655 objavil.
Foto: NASA
Ponorková misia na Titan s označením TiME už bola v minulosti raz navrhnutá, no vo finálovom kole bola vybratá misia InSight na Mars. „Misiu TiME sme teraz rozšírili tak, aby ponorka mohla zmapovať dno jazera a získať tak cenné informácie o klimatickej histórii Titanu,“ uviedol Lorenz. NASA v súčasnosti preferuje nízkorozpočtové projekty a Lorenz tvrdí, že plánovanie misie zatiaľ zhltlo len 100-tisíc dolárov a celá misia by sa zmestila do rozpočtu NASA.
Zatiaľ nebolo presne stanovené, aké zariadenia by ponorka mala mať. Isté je, že bude potrebovať sonar a komunikačnú jednotku. Takisto je jasné, že ponorka sa na Titan dostane až niekedy v 40. rokoch a dôvod takto oneskoreného štartu misie je práve problém s komunikáciou. Metánovo-etánové jazerá sú na severnom póle Titanu a ten bude natočený smerom k Zemi až o 25 rokov. Misia by sa dala urýchliť len tak, že s ponorkou by k Titanu letela aj sonda, ktorá by sprostredkovala komunikáciu so Zemou. Misia by sa tým však značne predražila. „Škoda, že TiME nakoniec nevybrali. O trinásť mesiacov sme už mohli letieť,“ uviedol Lorenz, ktorý je však presvedčený, že let s ponorkou na Titan sa podarí uskutočniť ešte počas jeho života.