Podľa vedcov tenké vrstvičky vody vznikajú vďaka chloristanu, ktorý absorbuje vodnú paru z atmosféry. Teplota tejto vody, alebo skôr vodnej brečky či soľanky, je mínus 70 stupňov Celzia. Nepredpokladá sa preto, že by v nej mohli žiť nejaké mikroorganizmy. Okrem toho chloristan, nazývaný tiež perchlorát, pôsobí na pozemské rastliny ako silný jed a používa sa aj v zbrojárskom priemysle.
Odborníci dospeli k tvrdeniu o možnosti existencie tekutej vody na Marse na základe kombinácie údajov z viacerých prístrojov sondy. Výsledky ich meraní ukazujú, že na rovníku Marsu, kde sonda pristála, sú vhodné podmienky na vytvorenie takýchto slaných tekutých vrstiev v noci, no cez deň, keď sa teplota zvýši, sa voda vyparí. Predpokladajú však, že vo vyšších zemepisných šírkach, kde je vyššia vlhkosť a nižšie teploty, by tieto vrstvy mohli byť prítomné celoročne. Výskumníci z americkej vesmírnej agentúry o tom informovali v odbornom žurnále Nature Geoscience.
„Dôležité je, že sme našli akýsi vodný cyklus založený na chloristane, vodných parách a vodnej brečke. Na Zemi je to cyklus medzi atmosférou, dažďom a povrchom,“ uviedol pre BBC Javier Martin-Torres, ktorý pracuje na analýze dát získaných vozidlom Curiosity.
Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré analyzujú vzorky. Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život.
Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral. Na Marse pristála 6. augusta 2012 v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov.