Americká vesmírna agentúra NASA ešte nemá konkrétne plány pre výpravu ľudí po roku 2030 na červenú planétu. Začala však už pracovať na sérii misií v cislunárnom priestore (priestor medzi Zemou a dráhou Mesiaca), ktoré sa uskutočnia v dvadsiatych rokoch a budú prípravou pre neskoršie výpravy na Mars. Tieto plány, ktoré môžu zahŕňať účasť medzinárodných i komerčných partnerov, sa týkajú vyskúšania obytných modulov a ďalších technických prostriedkov a technológií na lety okolo Mesiaca. Pôjde o výpravy, ktoré majú trvať niekoľko týždňov až jeden rok.
„Tieto koncepty, na ktorých v súčasnosti pracujeme, počítajú s tým, že začiatkom 20. rokov začneme so sériou misií, ktoré zahrnú aj štarty lode Orion, aby sme získali skúsenosti v cislunárnom priestore. Potom prejdeme k niekoľkým dlhodobým misiám,“ povedal pre stránku Space.com riaditeľ projektového oddelenia Johnsonovho vesmírneho strediska NASA Skip Hatfield.
Prvý let s posádkou sa predpokladá v roku 2021
Americká vesmírna agentúra plánuje na 20. roky niekoľko štartov novej vesmírnej lode Orion s využitím vyvíjanej silnej nosnej rakety Space Launch System (SLS), pričom prvý let s posádkou sa predpokladá v roku 2021. Jedna z týchto budúcich pilotovaných misií dopraví astronautov na asteroid na obežnej dráhe okolo Mesiaca v rámci projektu Misia presmerovanie asteroidu (Asteroid Redirect Mission – ARM). Dátum tohto letu však závisí od toho, kedy – ak vôbec – sa taký asteroid do cislunárneho priestoru dostane.
NASA diskutovala o výpravách ľudských posádok do priestoru medzi Zemou a obežnou dráhou Mesiaca ako o základnej preskúmavacej fáze (Proving Ground) svojej celkovej stratégie prieskumu ľudí na Marse, nazvanej Cesta na Mars (Journey to Mars). Počas tejto etapy medzi fázami závislosti (Earth Reliant) a nezávislosti (Earth Independent) na Zemi by sa mali testovať zariadenia a technológie a získavať skúsenosti pred tým, než bude na Mars vyslaný človek. Kľúčovou úlohou týchto misií bude podľa Hatfielda vyskúšať obytné moduly a s nimi spojené systémy, ktoré by mohli byť použité pri výpravách na červenú planétu. „Dôležitou vecou, ktorú musíme urobiť, ak sa chceme vydať do veľkých diaľok, je obytný systém,“ hovorí. „Je veľa vecí, ktoré sú s týmto ďalším krokom spojené.“
Teraz sa skúmajú dva rozdielne prístupy k vývoju obytných modulov. Jedna koncepcia zahŕňa využitie viacerých menších modulov, ktoré by mohla s Orionom vynášať do vesmíru SLS. Podľa riaditeľa oddelenia vesmírnych systémov v spoločnosti Boeing Matthewa Duggana by tieto moduly mohli mať hmotnosť 10 až 12 ton. Výhodou tohto postupu je, že by ich lety boli „zadarmo“, pretože by neboli potrebné štarty len s modulmi. „Ku každému letu Orionu môžete pridať niečo užitočné a potom to zhromažďovať v cislunárnom priestore,“ vysvetlil.
Technický riaditeľ oddelenia NASA pre moderné koncepty David Smitherman je však presvedčený, že nevýhodou tohto postupu je malá účinnosť. Namiesto toho navrhuje využitie jedného alebo dvoch veľkých modulov, pre ktoré by boli určené zvláštne lety SLS. To by podľa neho mohlo ušetriť hmotnosť a poskytnúť väčší objem, ako zostavovanie malých modulov.
NASA svoje interné plánovanie rozširuje o celý rad výskumných kontraktov, ktoré začiatkom roka uzatvorila v rámci programu nazvaného Next Space Technologies for Exploration Partnerships, čiže NextSTEP (voľne preložené: budúce vesmírne technológie pre partnerstvo vo výskume). Sedem z 12 výskumov NextSTEP sa týka obytných modulov alebo ich dôležitých subsystémov.
Spoločnosť Lockheed Martin Space Systems využíva svoj NextSTEP kontrakt na vývoj habitatových technológií využívajúcich firmou navrhnutý systém Jupiter určený pre dopravu nákladu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). K tomu sa zaoberá aj možnosťami, ktoré ponúka loď Orion. „Orion je veľmi schopné vesmírne plavidlo, navrhnuté na prežitie posádok v takomto prostredí (vo vesmíre) po dlhú dobu,“ hovorí Josh Hopkins z Lockheed Martin. „To znamená, že môžete mať relatívne malú a nie veľmi drahú základňu pre niekoľko prvých letov.“
Čo bude ďalej po dokončení výskumov NextSTEP v budúcom roku, podľa Hopkinsa zatiaľ nie je jasné. Čiastočne to bude závisieť aj od dosiahnutých výsledkov. No aj keď technická a programová štruktúra cislunárnych misií musí byť ešte len vypracovaná, panuje široká zhoda v tom, že tieto misie sú pred výpravami ľudí na červenú planétu nevyhnutné. „Nemôžeme hneď urobiť tak obrovský skok z ISS na tisíc dní trvajúcu misiu na Mars,“ vysvetľuje Hopkins. „Potrebujeme niečo, čo je na hranici hlbokého vesmíru.“