Philae potvrdila životaschopnosť

Malá sonda Philae, ktorá neveľmi šťastlivo pristála na kométe, dokázala, že je pripravená robiť výskum. Philae sa prvýkrát ozvala už v sobotu po 221 dňoch nečinnosti.

17.06.2015 09:29
Philae, sonda Rosetta Foto:
Sonda Rosetta a pristávací modul Philae nad kométou Čurjumov-Gerasimenko, ktorá tvarom trochu pripomína plastovú kačku do kúpeľa.
debata

Po pristátí totiž skončila v priekope, kam nedosiahlo slnečné žiarenie, a tak nemala energiu pokračovať v prevádzke. Uložila sa teda do hibernácie, z ktorej ju prebrala skutočnosť, že kométa sa vzhľadom k slnku natočila tak, aby sonda mohla zapnúť prístroje. V súčasnosti Európska vesmírna agentúra pracuje na úprave letového plánu sondy Rosetta, aby Philae pomohla posielať získané dáta späť na Zem.

Sonda po pristátí 15. novembra na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko fungovala ešte 60 hodín, kým sa jej nevybili primárne batérie. Odvtedy až do minulej nedele od nej neprišli žiadne správy. Na jar sa podmienky na kométe zlepšili. Teplota stúpla a povrch bol lepšie osvetlený. Preto vedci z ESA občas zapli prijímač na sonde Rosetta, ktorá okolo kométy obieha, aby hľadala signál z pristávacieho modulu. A večer 13. júna Rosetta skutočne zachytila slabý rádiový signál od Philae. Spojenie trvalo len 85 sekúnd, no za ten čas pristávací modul stihol poslať 300 dátových balíčkov. Zatiaľ vedci nevedia povedať, kedy sonda tieto dáta nazbierala.

„Stále tieto informácie analyzujeme, no už môžeme povedať, že všetky subsystémy Philae fungujú normálne. Nezistili sme žiadne vážne poškodenia ani po vyše polroku pobytu na zmrznutom povrchu kométy,“ povedal Stephan Ulamec, manažér projektu sondy Philae z nemeckej vesmírnej agentúry DLR.

Vďaka priaznivému natočeniu kométy teplota sondy vzrástla na relatívne príjemných 5 stupňov Celzia. Takisto je známe to, že v pamäti sondy je uložených ďalších 8-tisíc balíčkov dát. Opäť však nie je jasné, kedy ich Philae zozbierala.

Sonda je však opäť schopná vyrábať elektrickú energiu. „Produkcia elektriny počas dňa na kométe rástla z 13 wattov na 24 wattov,“ podotkol Patrick Martin, manažér misie Rosetta, na ktorej pracovali aj slovenskí vedci. „Philae potrebuje aspoň 19 wattov, aby mohla odosielať dáta Rosette.“ Rosetta ich následne posiela na Zem. „Dosiaľ máme len predbežné informácie, no teší nás, že sonda je v dobrom stave,“ dodal Ulamec.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #sonda Rosetta #Philae