Rosetta našla na kométe hlboké prepadliny

, 02.07.2015 11:00
kométa, sonda Rosetta, 67P/Čurjumov-Gerasimenko
Jeden z najaktívnejších závrtov s označením Seth1. Tieto obrovské jamy na kométe zrejme vznikajú rovnakým procesom ako závrty na Zemi. Autor:

Už na začiatku pozorovaní v auguste 2014 si astronómovia všimli niekoľko hlbokých a takmer perfektne okrúhlych dier na povrchu kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Sonde Rosetta sa medzitým podarilo urobiť viacero oveľa detailnejších záberov a podľa vedcov dané diery sú závrty, ktoré vznikli, keď ľad pod povrchom kométy sublimoval - teda sa priamo vyparil.

Nové zistenia potvrdzujú, že ako sa kométa približuje k Slnku, tak prechádza dynamickými štrukturálnymi zmenami. Kométy teda nie sú len akési hromady špinavého ľadu a prachu, ale majú vlastný životný cyklus. Vedci o nových poznatkoch informovali v žurnále Nature.

„Tieto zvláštne, okrúhle jamy sú zhruba také široké, ako sú hlboké. A Rosetta môže do nich priamo nahliadnuť,“ uviedol Dennis Bodewits z Univerzity v Marylande, ktorý na výskume spolupracoval. Tieto diery majú v priemere desiatky až stovky metrov. „Podľa nás vznikajú kolapsom povrchu podobne ako závrty na Zemi,“ dodal.

Prepadliny, odborne nazývané závrty, sa na Zemi objavujú, keď podpovrchová erózia premiestni veľké množstvo materiálu a vznikne dutina. Nakoniec sa strop tejto dutiny pod vlastnou hmotnosťou zrúti. „Máme opísaných už veľa takýchto udalostí, čo nám pomôže pri skúmaní vzniku závrtov na kométach,“ povedal výskumník.

Snímky povrchu kométy robí sonda Rosetta pomocou kamery OSIRIS. Na snímkach vedci spozorovali dva druhy jám. Jedny majú veľmi strmé okraje a iné sú plytšie, podobné tým, čo boli pozorované už na kométach ako 9P/Tempel 1 alebo 81P/Wild.

Na rozdiel od plytkých dier, z tých zo strmými svahmi stúpajú plyny a prach. Najprv si vedci mysleli, že tieto jamy vznikali nejakými nenápadnými explóziami. Takýto výbuch Rosetta zaznamenala v apríli, keď sa ešte len blížila ku kométe. Nakoniec sa však ukázalo, že tieto explózie boli príliš slabé, aby vytvorili také veľké prepadliny.

„Explózia vyvrhla z kométy až 100-tisíc kilogramov materiálu. No to je stále málo. Takto by vznikla jama s priemerom len niekoľko metrov,“ vysvetľuje Bodewits. „Jamy, ktoré vidíme, sú oveľa väčšie. Nakoniec sa ukázalo, že explózie nie sú príčinou, ale dôsledkom vzniku závrtov.“

Vedci preto navrhli nový scenár vzniku veľkých dier. Podľa nich podpovrchový zdroj tepla spôsobuje, že ľad tvorený vodou, oxidom uhoľnatým a oxidom uhličitým prudko sublimuje. Tým vznikajú prázdne priestory, ktoré keď sú dosť veľké, prepadne sa nad nimi strop. Tento kolaps vystaví ľad vo vnútri kométy prvýkrát slnečnému žiareniu a aj ten začne sublimovať. Vedci preto zastávajú názor, že hlboké a strmé závrty sú relatívne mladé, kým tie plytké sú staršie a ich svahy už zerodovali.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sonda Rosetta #67P Čurjumov-Gerasimenko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk