Dôkazom sú snímky zo sondy New Horizons, ktorá v utorok popri Plute preletela. Cesta k vzdialenej planétke jej trvala vyše deväť rokov. Paradoxne, sonda na svoju misiu odštartovala v tom istom roku, ako Pluto na pražskej konferencii astronómov vylúčili z klubu planét.
Pluto je väčšia planéta ako sa predpokladalo
Jedným z prvých zistení americkej sondy New Horizons (Nové horizonty) bolo, že Pluto má priemer väčší o 80 kilometrov, ako sa dosiaľ predpokladalo. Na základe spresnených meraní je teraz veľkosť planétky stanovená na 2 370 kilometrov. Podľa vedca Alana Sterna z americkej vesmírnej agentúry NASA to tiež znamená, že Pluto má nižšiu hustotu, ako sa myslelo. To by mohlo znamenať, že jeho vnútro je viac naplnené ľadom a menej horninami.
Presnejšie informácie o tejto záhadnej planétke budú známe v stredu ráno. Sonda sa totiž v utorok plne venovala zbieraniu dát a robeniu fotografií. Po dokončení preletu sa mala natočiť smerom na Zem a začať posielať dáta. Vzhľadom na obrovskú vzdialenosť sondy od Zeme však dáta k vedcom putujú dlhšie ako štyri hodiny.
Prvá sonda, ktorá doletela k trpasličej planéte
Sonda sa k Plutu dostala na vzdialenosť len 12 500 kilometrov, čo je menej ako priemer Zeme. Jej prístroje mali za úlohu zaobstarať obrovské množstvo fotografií a zhromaždiť ďalšie dáta, vrátane údajov o zložení atmosféry a povrchu Pluta či o jeho teplote. Prvý krátky odkaz o tom, že prelet okolo Pluta má sonda úspešne za sebou, mali vedci dostať v stredu po polnoci. Prvé snímky s vysokým rozlíšením by mali prísť popoludní. To je však iba začiatok. Získané dáta bude New Horizons vysielať na Zem celých šestnásť mesiacov.
Sonda New Horizons je vôbec prvým kozmickým telesom vyslaným človekom, ktoré k trpasličej planéte doletelo. Vedci zatiaľ nemali príležitosť Pluto podrobnejšie preskúmať. Na to, aby mohli planétku sledovať napríklad teleskopom, je Pluto od Zeme príliš ďaleko. Sonda s veľkosťou klavíra sa pri Plute tiež zdržala len chvíľu. Okolo trpasličej planéty nebude obiehať. Bude pokračovať v ceste ďalej až ku Kuiperovmu pásu komét a asteroidov. Podľa niektorých teórií z tohto pásu pochádzajú kométy, ktoré na Zem priniesli vodu.
Sonda preskúma aj päť mesiacov Pluta
Ešte pred Kuiperovým pásom však bude sonda skúmať aj päť mesiacov Pluta, ktoré sú pomenované Cháron, Styx, Nix, Kerberos a Hydra. Aby sa sonda dokázala zamerať na každé z týchto vesmírnych telies, bude musieť v krátkom čase vykonať celý rad rýchlych manévrov. Riziko, že by sonda mohla byť pri prelete okolo Pluta zničená, je však podľa expertov malé. Mohlo by k tomu dôjsť napríklad pri zrážke s ľadovým úlomkom. Riadiaci tím pre istotu uložil v pondelok všetky doteraz získané dáta, medzi ktorými sú aj zatiaľ najpodrobnejšie fotografie Pluta zhotovené z približujúcej sa sondy a meranie planéty a jej mesiacov.
Kým Pluto je podľa nových meraní väčšie, ako sa predpokladalo, rozmery jeho mesiaca Cháron sonda potvrdila na hodnote 1¤208 kilometrov. Veľkosť mesiaca Nix sa odhaduje na 35 kilometrov a mesiaca Hydra na 45 kilometrov v priemere. Kerberos a Styx sú podstatne menšie, ale sonda zatiaľ nebola schopná spoľahlivo ich veľkosť zistiť. Tieto údaje by mali priniesť až dáta očakávané v stredu večer alebo v nasledujúcich dňoch.
Pluto bolo vždy záhadou
Pluto bolo vyradené z kategórie planét v roku 2006 na astronomickom kongrese v Prahe. Teraz je zaradené medzi trpasličie planéty, ktoré obiehajú Slnko za dráhou Neptúna. Táto oblasť patrí medzi najmenej preskúmané oblasti slnečnej sústavy. Pluto, ktoré objavil 18. februára 1930 Američan Clyde Tombaugh, bolo vždy považované za veľkú záhadu. Od Slnka, ktoré obehne raz za 247,7 roka, je Pluto vzdialené priemerne 5,869 miliardy kilometrov. Vďaka veľkej výstrednosti dráhy je niekedy bližšie k Slnku ako Neptún. Planéta sa skladá predovšetkým z ľadu a zo skál, jej riedku atmosféru tvoria hlavne dusík a metán. Teplota pri povrchu je približne mínus 230 stupňov Celzia.