Popri tom je zrejmé, že hory na Plute sú veľmi mladé, majú len okolo 100 miliónov rokov. Sú teda nielen vyššie, ale aj mladšie ako Tatry. Ďalším prekvapením bolo zistenie, že na povrchu oboch telies nie sú žiadne stopy po zrážkach s asteroidmi a Pluto sa zdá byť geologicky aktívne. Aj keď nie je úplne jasné, čo tieto geologické procesy poháňa.
Veľmi pozoruhodné je aj to, ako sú Pluto a Cháron od seba odlišné, aj keď žijú na vesmírne pomery v tesnom susedstve. Zmrznutý povrch Pluta je tvorený kopcami aj rovinami. Jeho mesiac Cháron je jednotvárnejší, ozdobený len kaňonmi a prasklinami a na severnom póle má tmavú oblasť, ktorú astronómovia začali prezývať Mordor.
„Zo snímok sme nadšení. Pluto ani Cháron nesklamali," uviedla astronómka Cathy Olkinová zo Southwest Research Institute v Colorade. Aj ju najviac prekvapilo, že na oboch telesách chýbajú stopy po dopade meteoritov. Olkinová sa preto nazdáva, že rádioaktívne teplo z vnútra Pluta aktívne mení povrch planétky a zakrýva tak prípadné stopy po zrážkach s inými vesmírnymi objektmi.
„Pluto je skutočný svet s neskutočne komplexnou geológiou," povedala Ellen Stofanová z NASA. „Je krásne a divné." Na Plute je svetlejšia oblasť v tvare srdca a tmavšie časti, na ktorých je možné nájsť aj zopár kráterov. Vedci preto predpokladajú, že tieto časti povrchu sú podstatne staršie a menej geologicky aktívne. Povrch Pluta pokrýva ľad zo zmrznutého dusíka, metánu a oxidu uhoľnatého. Ultrafialové svetlo a kozmické lúče bombardujú jeho povrch čím spúšťajú chemické reakcie, ktorými vznikajú komplexné uhľovodíky. Je celkom dobre možné, že svetlejšie oblasti sú chladnejšie ako tmavé a kondenzuje sa na nich viac ľadu.
To sú zistenia len z prvej várky údajov a snímok, ktoré sonda na Zem zaslala. Počas utorkového preletu stroj nazbieral toľko dát, že ich bude vedcom posielať ešte šestnásť rokov. Astronómovia sa napríklad tešia na stereo dáta, ktoré toho viac povedia o topografii planétok. Prídu aj údaje o chemickom zložení povrchu či informácie získané v infračervenom spektre.
Pluto a Cháron okolo seba obiehajú každého 6,4 pozemského dňa. Sú teda pri sebe relatívne blízko. Vedci sa domnievajú, že tento binárny systém vznikol, keď pred miliardami rokov do seba vrazili dve protoplanéty. Cháron má na severnom póle spomínanú tmavšiu hnedočervenú oblasť. Zrejme ju tvorí ľad pozmenený kozmickou radiáciou. Nemožno však vylúčiť ani to, že na Cháron sa dostáva časť atmosféry z Pluta.
Cháron je aj viac otlčený asteroidmi ako Pluto, a preto sa vedci domnievajú, že bude lepší zdrojom informácií na pochopenie toho, ako celý tento podivný systém drobných planét vznikol. Sonda New Horizons si počas preletu týchto systémov všimla aj menšie mesiace Nix, Hydru, Styx a Kerberos. Snímky Hydry potvrdili, že má zvláštny nepravidelný tvar a v priemere veľkosť 33 až 43 kilometrov.
Je to akoby sme každý deň dostali narodeninový darček.Bonnie Burattiová, Laboratória prúdového pohonu v NASA
Predtým, ako sonda doletela k Plutu, sa vedci nazdávali, že bude vyzerať podobne ako Neptúnov mesiac Triton. Triton je vlastne veľký kus ľadu, ktorý sa zachytil v gravitačnom poli Neptúna. Teraz vedci museli tieto teórie vyhodiť von oknom. Pluto rozhodne nie je mŕtva kopa ľadu a skál, ale prekvapujúco aktívne teleso. „Je oveľa, oveľa zaujímavejší ako Triton," vyhlásila Bonnie Burattiová z Laboratórií prúdového pohonu v NASA. Štyri tímy vedcov sa teraz každé ráno stretávajú a diskutujú o svojich analýzach dát, ktoré sonda poslala na Zem. „Je to akoby sme každý deň dostali narodeninový darček," dodala Burattiová.