Snímka zachytáva oblasť s rozlohou 490-krát 415 kilometrov nachádzajúcu sa na severnej hemisfére Tethysu. Pôvod čiar ani to, prečo sú tak jasne sfarbené, vedci zatiaľ nepoznajú. Predpokladajú však, že červený materiál môže byť ľad zafarbený chemickými prímesami alebo dôsledok vyparovania zvnútra Tethysu. Čiary môžu mať súvis napríklad aj so zlomami, ktoré sa pri rozlíšení týchto záberov nedajú pozorovať.
Podobné červené pásy sú aj na ďalšom Saturnovom mesiaci Dione a na Jupiterovom mesiaci Europa. „Po jedenástich rokoch na orbite Saturnu dokáže Cassini stále prinášať prekvapivé odhalenia,“ uviedla Linda Spilkerová z NASA.
Cassini je planetárna sonda určená na prieskum Saturnu, jeho prstencov a mesiacov. Na jej vývoji sa podieľali NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA) a Talianska kozmická agentúra (ASI). Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z mysu Canaveral na Floride raketa Titan IV-B/Centaur 15. októbra 1997. Na obežnú dráhu Saturnu sa dostala 1. júla 2004. Počas misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že Saturnov druhý najväčší mesiac Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým. Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008, neskôr ju však predĺžili do roku 2010 a následne až do roku 2017.