Astrobiologička Michaela Musilová skúma extrémofily pre život na Marse

Astrobiologička Michaela Musilová vyštudovala Planetárne vedy v Londýne a rok pôsobila v NASA. Zaoberá sa skúmaním organizmov, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach na Zemi, a teda by mohli žiť na nehostinnom Marse. Vedkyňa predpokladá, že by určité druhy týchto organizmov mohli prežiť výlet zo Zeme, cestu na Mars, možno pristátie, a niektoré by tam dokázali aj existovať.

08.09.2015 16:00
Michaela Musilová, astrobiologička Foto:
Michaela Musilová počas geologického výskumu v simulovaných marťanských podmienkach.

V suchých púšťach, kde nie sú takmer žiadne organické látky, vedkyňa skúmala extrémofily, ktoré si dokážu vytvárať vlastné živiny. Niektoré z týchto mikróbov by dokázali podľa predošlých výskumov vedkyne prežiť vyše 15 000 dávok kozmického žiarenia.

„Mikroorganizmy možno nájsť aj na povrchoch ľadovcov, kde si mikróby vytvárajú dierky v ľade. Vytvárajú si dostatok biologických látok na prežitie, a je ich tam veľa. Tmavá hmota biologických látok priťahuje slnečné žiarenie, ktoré zrýchľuje roztápanie ľadovcov. Tie látky sa tým činom prenášajú ľadovcovými riekami do  okolia a kŕmia ekosystém,“ povedala doktorka Musilová.

Výskum v simulovaných marťanských podmienkach

Vedkyňa sa spolu s kolegami „marsonautmi“ z takmer všetkých kontinentov dostala na púštnu výskumnú stanicu v USA. Tu mohla bližšie skúmať mikroorganizmy, tentoraz priamo v marťanských, nie ľadovcových podmienkach. Na stanici mali výskumníci k dispozícii laboratórium, observatórium a skleník. Počas necelých troch týždňov Michaela Musilová uskutočnila niekoľko výskumov, v ktorých pokračovala neskôr v laboratóriach v Británii, už v ľudskejších podmienkach. „Podarilo sa mi preskúmať extrémofily z ľadovcov, ktoré som vystavila  simulovaným marťanským podmienkam.

Chcela som zistiť, či si dokážu vytvárať vlastné živiny aj za takých náročných podmienok. Výskum sa skladal hlavne z biochemických, mikrobiologických a genetických analýz. Tie zas otvorili dvere k mnohým ďalším výskumným projektom, ktorými by mohli byť ďalšie extrémne simulácie, výskum organizmov z polárne odlišných prostredí (ako z púšte), a veľa iných,“ hovorí astrobiologička.

Extrémofily v rôznych prostrediach

Ku komparácii podmienok na život došlo aj pri výskume mikroorganizmov umiestnených do sklených experimentálnych fľaštičiek. V každej z nich bolo podľa slov vedkyne iné prostredie.

„Počas marťanskej simulácie sa mikroorganizmy vo fľaštičkách veľmi dobre prispôsobili podmienkam, v ktorých boli uzatvorené. Napríklad, niektoré boli v simulovaných marťanských podmienkach bez kyslíka s miniatúrnym množstvom vody a skoro bez žiadnych živín. Napriek tomu sa im podarilo využiť fotosyntézu a minerály z pôdy, aby si sebestačne zohnali dosť živín na prežitie,“ konštatuje doktorka Musilová.

Čo by sa dalo dopestovať na Marse?

Podmienky na výskumnej stanici boli podobne ako na Marse nehostinné, niektoré plodiny sa tam dali umelo dopestovať, no mali nižšiu výživovú hodnotu. Skleník mala na starosti práve Michaela Musilová. „V skleníku som pestovala najmä rôzne druhy šalátov, bylinky ako je napríklad bazalka, mäta a koriander, a zeleninu ako cibule, reďkovky a papriky. Chuťovo nebola zelenina až taká dobrá ako za normálnych podmienok. Na druhej strane sme museli každý deň jesť len sušené astronautské jedlo, takže nám všetko čerstvé prišlo vhod.“

Michaela Musilová v laboratórnom skleníku. Foto: Archív Michaely Musilovej
Michaela Musilová Michaela Musilová v laboratórnom skleníku.

Ak by bolo počasie počas výskumu lepšie, bolo by viac nápomocné aj observatórium. „Počas expedície sme mali bohužiaľ často zlé počasie, najmä snehové burky, takže sme observatórium ledva využili. Mali sme však šťastie, že akurát počas našej expedície (v polovici januára 2014) vybuchla supernova SN 2014J v galaxii Messier 82, takzvaná M82 Cigarová Galaxia. Podarilo sa nám spraviť niekoľko pekných záberov tejto supernovy,“ hovorí výskumníčka.

Medzi extrémofily patria sinice a riasy

V extrémnych podmienkach by mohli prežiť baktérie sinice, ktoré dokážu tvoriť kyslík rovnako ako rastliny. „Väčšina z mikroorganizmov, ktoré som skúmala v rámci marťanskej simulácie, patria medzi sinice, a menšia čiastka patri medzi riasy. Sú tam aj rôzne druhy exotickejších mikróbov, napríklad metánogény. Astrobiológovia dúfajú, že by sa podobné organizmy mohli nachádzať aj na Marse.

Počas simulácie metánogény dokonca produkovali podobné množstvá metánu, ktoré boli zaznamenané roverom (pozn. red. robotom) Curiosity na Marse koncom minulého roka,“ vysvetľuje vedkyňa, a ďalej hovorí o ďalšom potenciálnom výskume. „Nehostinné Špicbergy by mohli byť ďalšou vedeckou zastávkou. Bohužiaľ som sa na Špicbergy ešte nedostala, ale určite tam plánujem isť v blízkej budúcnosti. Je tam veľa možností na originálny výskum extrémofilov.“

Kedy dôjde k zlomu?

Podľa slov astrobiologičky si na dobytie Marsu ešte počkáme. „V nasledujúcich rokoch sa pripravuje veľa výskumov so zameraním na hľadanie života na Marse. Európska vesmírna agentúra a aj NASA plánujú poslať ďalšie rovery na Mars do roku 2020, ktoré sa týmto budú zaoberať. Jedna z väčších prekážok pre hľadanie života na Marse budú pravdepodobne misie so zámerom poslať ľudí na Mars. Momentálne sa vedci snažia chrániť iné planéty a mesiace pred znečistením zo Zeme, ale s ľudskou posádkou to bude nemožné. Znamená to, že v nasledujúcich desaťročiach asi nastane bod, keď sa bude uprednostňovať ľudské obsadenie Marsu nad astrobiológiou. Alebo sa nájde život na Marse a jeho štúdium nám úplne zmení pohľad na život a ciele do budúcnosti.“

AstroBio Centrum by mohlo byť jedinečným pracoviskom

„Momentálne sa spolu so SOSA (Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity) snažíme získať finančnú podporu pre vybudovanie centra excelentnosti na Slovensku – AstroBio Centrum. Ak sa nám to podarí, tak AstroBio Centrum by bol jedinečným vedecko-výskumným pracoviskom zameriavajúcim sa na dva veľmi perspektívne odbory ľudského bádania. Na astrobiológiu a kozmický výskum,“ hovorí doktorka.

„Hlavným cieľom centra má byť sprostredkovanie možnosti pre talentovaných vedcov pracovať na Slovensku v podmienkach porovnateľných s úrovňou vedecko-výskumných centier v zahraničí. Zároveň chceme prilákať slovenských vedcov, ktorí už v súčasnosti pracujú v zahraničí a podobne aj špičkové vedecké kapacity zo zahraničia,“ hovorí vedkyňa Musilová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Zem #mars #extrémofily