Hlavnou úlohou spoločného európsko-ruského modulu bude zistiť, či sa pri južnom póle nachádza voda a zdroje na výrobu paliva a kyslíka. Misia s označením Luna 27 by mala odštartovať už o päť rokov.
Ruská vesmírna agentúra Roskosmos už predtým uviedla, že sa pripravuje na návrat na Mesiac. Rusko chce viac-menej pokračovať tam, kde skončilo, keď v polovici 70. rokov Sovietsky zväz ukončil lunárny program. Informoval o tom profesor Igor Mitrofanov z Vesmírneho výskumného ústavu v Moskve. „Musíme ísť na Mesiac. V 21. storočí už príde čas na vybudovanie permanentnej základne na Mesiaci alebo Marse a naša krajina sa tohto procesu musí zúčastniť,“ vyhlásil Mitrofanov.
Na rozdiel od 60. a 70. rokov, keď Sovietsky zväz súperil s USA a ďalšími krajinami, tentoraz je Rusko pripravené na kooperáciu. „Musíme vyvinúť spoločné úsilie spolu s našimi medzinárodnými kolegami,“ uviedol ruský vedec.
V Európskej vesmírnej agentúre (ESA) vedie výskum Mesiaca Bérengére Houdou. Aj on túto stratégiu podporuje. „Máme ambíciu dostať na Mesiac európskych astronautov,“ povedal Houdou. V súčasnosti prebiehajú medzinárodné diskusie, akým spôsobom a kedy sa môžeme vrátiť na Mesiac," dodal.
Nov šéf ESA Johann-Dietrich Wörner nedávno vyhlásil, že chce vybudovať medzinárodný tím, ktorý by postavil na Mesiaci permanentnú základňu s ľudskou posádkou. Prvé misie však budú robotické. Sonda Luna 27 má pristáť na južnom póle v oblasti, v ktorej sú niektoré časti stále v tieni. Sú to jedny z najchladnejších oblastí v solárnom systéme. Vďaka tomu by sa tam mohla nachádzať voda vo forme ľadu a aj nejaké minerály chránené pred slnečným teplom.
Podľa Jamesa Carpentera z ESA hlavným cieľom misie Luna 27 je preskúmať potenciálnu využiteľnosť tejto vody ako zdroja pre budúce misie. Zároveň by preskúmanie južného pólu mohlo poskytnúť nové informácie o pôvode života v našej slnečnej sústave. „Južný pól Mesiaca je odlišný od čohokoľvek, čo človek zatiaľ navštívil,“ povedal Carpenter. „Toto prostredie je veľmi odlišné a vďaka extrémnemu chladu by sme tam mohli nájsť dostatočné zásoby vody. Možno tam nájdeme aj iné chemické prvky, ktoré by bolo možné vyťažiť a použiť na výrobu raketového paliva,“ dodal výskumník.