Pri prvom výstupe zo stanice, ktorý trval sedem hodín a 16 minút, Američania 28. októbra namazali robotické rameno a kládli káble. Odstránili izoláciu elektronickej prepínacej jednotky a zaizolovali detektor antihmoty. Išlo však o veľmi náročnú prácu, ktorá sa pretiahla a bola dokončená až v sobotu.
Počas druhého výstupu astronauti opravovali chladiaci systém. Zistili pritom, že z neho uniká tekutý čpavok, čo zdržalo dokončenie opráv. Pôvodne NASA plánovala výstup v dĺžke šesť a pol hodiny, nakoniec sa však pretiahol takmer na osem hodín. Astronauti sa totiž museli uistiť, že im na skafandroch neuľpel žiadny jedovatý čpavok. Inak únik látky podľa NASA nepredstavoval žiadne nebezpečenstvo.
„Najdôležitejšie úlohy boli splnené,“ uviedol hovorca NASA. Menšie úlohy, ktoré astronauti pre unikajúci čpavok nestihli dokončiť, sa presunú na neskôr.
Misia astronautov sa uskutočnila v čase, keď ISS oslavuje pätnásťročnú prítomnosť ľudských posádok na svojej palube. Stanica je nepretržite obývaná od 2. novembra 2000. Odvtedy sa tam vystriedalo viac ako 220 astronautov mnohých národností. Okrem Rusov a Američanov tam boli napríklad Francúzi, Taliani či Nemci. Žiadny Slovák na ISS ešte nebol. Rus Oleg Kononenko, ktorý je teraz s Kellym a ďalšími kozmonautmi na ISS, pri príležitosti 15. výročia v narážke na napätie medzi Moskvou a Washingtonom zdôraznil, že na palube ISS nie sú žiadne rozpory či konfrontácie. „Ľudia na Zemi nie sú občas ochotní počúvať a hovoriť spolu. Ale tu vo vesmíre je podobná situácia nepredstaviteľná,“ povedal kozmonaut pri spojení s pozemným strediskom. Od toho, čo tu každý robí, podľa neho závisí úspech misie, niekedy aj prežitie všetkých.
Spoluprácou 16 krajín sa stanica postupne budovala v rokoch 1998 až 2011. Stála okolo 100 miliárd dolárov. Hlavným investorom boli USA. Ide predovšetkým o výskumné laboratórium, ktoré tvoria štyri moduly, a to americký, ruský, európsky a japonský. Medzi nimi je obývací priestor so šiestimi izbami. ISS váži 450 ton a pohybuje sa rýchlosťou asi 28-tisíc kilometrov za hodinu vo výške 370 kilometrov. Denne obehne Zem šestnásťkrát. Slúžiť má najmenej do roku 2024.