Po dokončení to bude najväčší optický teleskop s priemerom primárneho zrkadla 24,5 metra. Podľa vedcov bude teleskop schopný zachytiť prvé svetlo po vzniku vesmíru, skúmať tmavú energiu a tmavú hmotu a hľadať potenciálne obývateľné exoplanéty.
Projektovanie a výstavba GMT prebieha pod záštitou USA a spolupracujú na ňom aj odborníci z Austrálie, Brazílie, Južnej Kórey a Čile ako hostiteľskej krajiny. Teleskop je umiestnený na vrchole Ánd pre takmer nepretržite jasnú oblohu a veľmi nízke svetelné znečistenie, keďže je ďaleko od obývaných oblastí.
„Svojou veľkosťou a rozlišovacou silou umožní Veľký Megallanov teleskop súčasnej a budúcej generácii astronómov napredovať v kozmických objavoch,“ povedal pred začatím výstavby Taft Armandroff z Texaskej univerzity. Teleskop bude zložený zo siedmich zrkadiel, každé má priemer 8,4 metra. Na ich výrobe sa momentálne pracuje. Keď začne GMT v roku 2021 prevádzku, ešte nebude mať všetkých sedem zrkadiel, no v roku 2024 alebo 2025 by ich už mal mať. Výroba takýchto veľkých a dokonale plochých zrkadiel je totiž technologicky veľmi náročná.
Podľa štandardov optických vedcov stupeň obťažnosti výroby takého zrkadla desaťnásobne prevyšuje akékoľvek iné zrkadlo, ktoré bolo kedy skonštruované za účelom výskumu vesmíru. Povrch zrkadla je vyleštený s presnosťou 19 nanometrov. Pre lepšiu predstavu, keby takto hladký bol povrch Európy, tak najvyšší „kopec“ by nemal ani dva centimetre.
GMT však nie je jediný superteleskop, na ktorom sa pracuje. Druhým je Európsky extrémne veľký teleskop (E-ELT), ktorý tiež bude stáť v Čile, a tretím Tridsaťmetrový teleskop (TMT). Ten vybudujú na Havajských ostrovoch. E-ELT bude mať primárne zrkadlo s priemerom 39 metrov a TMT 30 metrov. Oba teda budú väčšie ako GMT. Majú však veľmi odlišnú architektúru, lebo nebudú využívať niekoľko veľkých zrkadiel, ale sústavu stoviek malých. S tým sa spája aj náročnejšia výroba a preto oba teleskopy budú dokončené neskôr ako GMT.