S európskou robotickou sondou Philae, ktorá v roku 2014 pristála na kométe Čurjumov-Gerasimenko (a od minulého leta sa neozvala) je „načase sa rozlúčiť“. Informovala o to nemecká vesmírna agentúra DLR.
Kométa Čurjumov-Gerasimenko sa vzďaľuje Slnku, takže solárne panely sondy dostávajú stále menej svetla, energie. „Kométa chladne a robot tiež. Príjmové antény sondy sú stále v prevádzke, ale je úprimné a realistické povedať, že je skutočne nepravdepodobné, že by sme opäť sondu Philae začuli,“ napísal tlačovej agentúre AFP Stephan Ulamec z DLR.
V samostatnom vyhlásení francúzska vesmírna agentúra CNES uviedla, že tiež neočakáva obnovenie spojenia s modulom Philae. Zdôraznila však, že jeho materská sonda Rosetta je stále aktívna. Európska vesmírna agentúra (ESA) už minulý mesiac vyjadrila presvedčenie, že Philae sa už asi nespojí so Zemou a že od konca januára sa o to nebude ani pokúšať. Koncom decembra vedci verili, že by sonda mohla spojenie so Zemou opäť nadviazať. Januárový pokus, označovaný za poslednú nádej na jej oživenie, bol však neúspešný. Vedci vtedy predpovedali, že ďalšie snahy o spojenie znemožní očakávané prudké zníženie teploty na kométe.
Sonda Philae po pristátí v novembri 2014 na kométe fungovala asi 60 hodín, potom jej došla energia a dostala sa do stavu hibernácie. Potom sa však kométa priblížila k Slnku a prieskumný robot tak znovu získal energiu. Prvý signál vyslal vlani 13. júna, potom 24. júna a naposledy sa ozval 9. júla 2015.
Kométa chladne a robot tiež. Príjmové antény sondy sú stále v prevádzke, ale je úprimné a realistické povedať, že je skutočne nepravdepodobné, že by sme opäť sondu Philae začuli.Stephan Ulamec, Nemecká vesmírna agentúra DLR
Prieskumný modul Philae vypustila materská sonda Rosetta po desaťročnej púti vesmírom. Misia Rosetta patria medzi najambicióznejšie projekty Európskej vesmírnej agentúry. Cieľom Philae bolo kométu podrobne preskúmať vrátane jej vnútornej štruktúry. Vedci prostredníctvom misie chcú poodhaliť tajomstvo vzniku slnečnej sústavy pred 4,6 miliardy rokov. Predtým, ako sa aparát po pristátí na kométe odmlčal, zaznamenal stopy organických molekúl obsahujúcich uhlík, ktorý je základom života na Zemi. Jednou z úloh sondy bolo zistiť oprávnenosť hypotézy, že život na zemský povrch dorazil práve z komét.
Vlani v októbri sonda Rosetta objavila na kométe Čurjumov-Gerasimenko, okolo ktorej krúži, molekuly kyslíka. Molekulárny kyslík musí byť podľa vedcov veľmi starý – pochádzať by mohol už z čias vzniku kométy, a teda aj z čias vzniku slnečnej sústavy pred miliardami rokov. Projekt Rosetta skončí podľa plánu tento rok koncom septembra pristátím (nárazom) materskej sondy na povrch kométy Čurjumov-Gerasimenko.