Predpokladom je, že zariadenie poletí jednou pätinou rýchlosti svetla, čo teoreticky umožňuje takzvané solárne plachtenie. Milner do výskumu prisľúbil vložiť 100 miliónov dolárov.
Vedci tak budú skúmať a testovať technológie pre vyslanie miniatúrnej robotickej sondy okrem iného k hviezdnemu systému Alfa Centauri, ktorý je so vzdialenosťou 4,37 svetelného roka najbližšie k našej slnečnej sústave. V prevode na kilometre je vzdialenosť 40 biliónov kilometrov.
„Prvýkrát v ľudskej histórii môžeme urobiť viac, než len hľadieť ku hviezdam. Sme schopní sa k nim dostať,“ povedal Milner. „Koncept je založený na technológiách, ktoré sú už teraz k dispozícii, prípadne budú dostupné v blízkej budúcnosti,“ dodal. „S pomocou svetelných lúčov, svetelného plachtenia a najľahšieho vesmírneho plavidla, ktoré kedy bolo postavené, môžeme misiu k Alfa Centauri začať počas jednej generácie,“ povedal Hawking. Astronómovia vkladajú veľké nádeje do toho, že v trojhviezdnom systéme Alfa Centauri existuje planéta podobná Zemi s vhodnými podmienkami na život.
Sonda, ktorú Milner označuje ako nanoplavidlo, bude vážiť približne ako list papiera a súčasťou jej pohonu bude plachta s približnou veľkosťou detského šarkana. Solárna plachta bude mať hrúbku len niekoľkých stoviek atómov. Cestovná rýchlosť aparátu bude 60-tisíc kilometrov za sekundu, čo je pätina rýchlosti svetla vo vákuu. K Alfa Centauri sa tak stroj dostane zhruba za 22 rokov.
Základom sondy bude takzvaný hviezdny čip, ktorý Milner predstavil. Veľkosťou ho prirovnal k poštovej známke. Jeho súčasťou budú kamery, energetický zdroj a navigačný a komunikačný systém a tiež fotónová pohonná jednotka. Laserové lúče vysielané zo Zeme výkonnými zariadeniami s pomocou plachty aparátu udelia rýchlosť, ktorú doteraz žiadne ľuďmi vyrobené vesmírne plavidlo nedosiahlo. Laserové vysielače sú pre let nevyhnutné, lebo v medzihviezdnom priestore plachta nemôže využívať slnečný či hviezdny vietor, čo je prúd častíc vychádzajúcich zo Slnka alebo z iných hviezd. Pomocou laseru navyše bude letové stredisko so sondou udržiavať spojenie.
„Dúfame, že budeme mať odpovede na všetky hlavné výzvy a prekážky do desiatich rokov,“ povedal niekdajší pracovník NASA Pete Worden, ktorý výskumný projekt povedie. V tej dobe, ako Worden verí, už bude sformovaná dostatočná koalícia podporovateľov, ktorých peniaze umožnia začať s výrobou. „Hlavnou výzvou je to, aby bol finálny medzihviezdny let cenovo dostupný. Tým myslíme, aby konečné náklady boli porovnateľné s inými veľkými vedeckými projektmi, ako je napríklad urýchľovač častíc Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN),“ povedal Worden. Dodal, že pozýva k účasti všetky štáty aj medzinárodné organizácie. K projektu sa už pripojil okrem iného zakladateľ facebooku Mark Zuckerberg.
Milner v súvislosti s cestami do hlbokého vesmíru zmienil americkú sondu Voyager 1, ktorá bola na prieskum vonkajšej časti slnečnej sústavy vyslaná v roku 1977. Zhruba pred tromi rokmi aparát opustil slnečnú sústavu a vstúpil do medzihviezdneho priestoru. Ak by Voyager 1, ktorý je najvzdialenejším ľudským výtvorom od Zeme, cestoval k Alfa Centauri, trvalo by mu to zhruba 74-tisíc rokov.
Milner s Hawkingom vyhlásenie urobili pri príležitosti Medzinárodného dňa kozmonautiky, keď si Rusko aj celý svet pripomínali 55 rokov od prvého pilotovaného letu do vesmíru. Ten 12. apríla 1961 podnikol ruský kozmonaut Jurij Gagarin. Zaujímavosťou je, že rodičia dali Milnerovi meno na Gagarinovu počesť. Milner, ktorý v Rusku vyštudoval teoretickú fyziku, je spoluzakladateľom cien Breakthrough (prelomových cien), ktorých cieľom je podpora nádejných vedcov a možných prevratných vedeckých výskumov v medicíne, vo fyzike a v matematike.
Vlani Milner spolu s Hawkingom ohlásili iný kozmický projekt, ktorého cieľom je hľadanie mimozemského inteligentného života. Miliardár prisľúbil do pátrania vložiť počas desiatich rokov 100 miliónov dolárov.