Veľkosťou a povrchovou teplotou sú tieto planéty porovnateľné so Zemou alebo s Venušou, čo ich zaraďuje medzi najvhodnejšie doteraz známe ciele pre hľadanie života mimo slnečnej sústavy. Zároveň ide o vôbec prvé planéty objavené pri takejto drobnej a slabej hviezde. Výsledky boli zverejnené 2. mája 2016 vo vedeckom časopise Nature.
Astronóm Michaël Gillon z Univerzity v Liège v Belgicku použil teleskop Trappist na sledovanie hviezdy s označením Trappist-1 a zistil, že pri tejto slabej a chladnej hviezde dochádza k periodickým poklesom jasnosti, čo je známka, že medzi hviezdou a Zemou opakovane prechádza hneď niekoľko objektov. Detailná analýza ukázala, že okolo hviezdy obieha trojica planét veľkosťou podobných Zemi.
Trappist-1 je trpasličia hviezda s mimoriadne nízkou povrchovou teplotou. Je oveľa chladnejšia a červenšia ako Slnko a sotva väčšia ako planéta Jupiter. Takéto hviezdy sa však v Galaxii vyskytujú veľmi často a existujú už dlhú dobu. Prvýkrát sa však podarilo pri takejto hviezde objaviť planéty.
„Náš objav mení pohľad na populáciu planét v Galaxii a na spôsob hľadania života vo vesmíre. Až doteraz bola existencia planét obiehajúcich okolo týchto mimoriadne chladných hviezd čisto teoretickou záležitosťou,“ uviedol Emmanuel Jehin, spoluautor štúdie publikovanej v žurnále Nature. „Prečo sa pokúšame nájsť Zemi podobné planéty okolo tých najmenších a najchladnejších hviezd v okolí Slnka? Dôvod je jednoduchý. Systémy týchto drobných hviezd sú jediné, kde môžeme s pomocou súčasných technických prostriedkov detekovať život na planétach vo veľkosti Zeme. Takže ak chceme nájsť život niekde vo vesmíre, práve tu by sme mali s hľadaním začať,“ doplnil Gillon.
Astronómovia pátrajú po známkach života pri skúmaní efektov, akými sa vo svetle vzdialenej hviezdy, ktoré nakoniec doputuje až k Zemi, prejavuje atmosféra tranzitujúcej exoplanéty. Následné pozorovania pomocou väčších teleskopov, ako je VLT v Čile, ukázali, že planéty obiehajúce okolo hviezdy Trappist-1 sa svojou veľkosťou podobajú Zemi. „Štruktúra tohto systému skôr pripomína rodinu mesiacov okolo planéty Jupiter ako Slnečnú sústavu,“ vysvetľuje Gillon. Napriek tomu by sa na ich povrchu mohli v niektorých oblastiach vyskytovať vhodné podmienky na život.
„S pomocou obrích ďalekohľadov, ktoré sa dnes stavajú, vrátane teleskopu E-ELT alebo kozmického teleskopu James Webb Space Telescope, ktorý bude vypustený na obežnú dráhu v roku 2018, budeme v budúcnosti schopní skúmať zloženie atmosfér týchto planét a objaviť známky vody, prípadne biologickej aktivity. Bude to veľký skok v pátraní po živote vo vesmíre,“ dodáva spoluautor článku Julien de Wit z MIT.