Foto: ILUSTRÁCIA: NASA/CXC/GSFC/T. STROHMAYER
Zatiaľ sa teleskopy spoliehali najmä na viditeľné svetlo alebo infračervené žiarenie. Po novom budú môcť nazrieť priamo do čiernych dier, skúmať podivné neutrónové hviezdy či pátrať po tajomnej tmavej hmote, o ktorej stále prakticky nič nevieme. Existenciu gravitačných vĺn ešte pred sto rokmi vo formulácii všeobecnej teórie relativity predpovedal Albert Einstein.
Gravitácia, respektíve príťažlivosť, sa šíri vo vlnách, ako napríklad svetlo. Namiesto radiácie sa však šíri chvením priestoru. Všetky vedecké informácie o vesmíre dosiaľ pramenili z elektromagnetického vlnenia, akým sú rádiové, röntgenové, infračervené vlny, viditeľné svetlo alebo žiarenie gama. No pretože takéto vlnenie je pri ceste vesmírom vystavené rušeniu, informácie z neho získané sú len obmedzené. Gravitačné vlny žiadnemu rušeniu nepodliehajú a môžu priniesť o okolitom kozme veľa nových poznatkov.
Gravitačné vlny sú výsledkom epických kolízií vo vzdialenom vesmíre. Ich minuloročná detekcia vyvolala pochybnosti skeptikov, či nejde len o náhodnú epizódu. Teraz je podľa vedcov zrejmé, že môže ísť o pravidelne sa opakujúci jav.
Druhé zachytenie gravitačného chvenia je podľa astrofyzika Szabolcsa Marka z Kolumbijskej univerzity dôsledkom kozmickej zrážky dvoch čiernych dier, objektov s mimoriadne veľkou hustotou, ktorá sa odohrala vo vzdialenosti 1,4 miliardy svetelných rokov od Zeme. Čiže veľmi dávno a ďaleko. Čierne diery, ktoré sa zrazili, mohli byť až štrnásťkrát hmotnejšie ako Slnko. Zachytiť gravitačné vlny sa v oboch prípadoch podarilo použitím laserových detektorov umiestnených v amerických štátoch Louisiana a Washington. Detektory, označované skratkou LIGO (Laser interferometrov Gravitational-Wave Observatory), fungujú synchronizovane a dokážu zaznamenať mimoriadne jemné vibrácie z apokalyptických udalostí zo vzdialeného vesmíru.