„Stanovili sme jasný cieľ novej kapitoly amerického skúmania v kozme: vyslať ľudí na Mars a dopraviť ich bezpečne späť na Zem,“ napísal Obama s tým, že ambiciózny zámer počíta s tým, že ľudstvo raz na červenej planéte zostane dlhší čas.
„Dostať sa na Mars bude vyžadovať pokračovanie spolupráce medzi vládou a súkromnými inovátormi, a v tom si už teraz vedieme dobre. V nasledujúcich dvoch rokoch súkromné spoločnosti vyšlú vôbec prvýkrát astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS),“ uviedol prezident. „Ďalším krokom je zamieriť za hranice obežnej dráhy okolo Zeme,“ spresnil.
„Je mi potešením oznámiť, že spolupracujeme s našimi komerčnými partnermi na vybudovaní takého prostredia, v ktorom budú môcť astronauti podniknúť dlhodobé misie v hlbokom vesmíre. Tieto misie nás naučia, ako môžu ľudia žiť ďaleko od Zeme, čo je niečo, čo potrebujeme pre dlhú cestu na Mars,“ uviedol šéf Bieleho domu. Text, v ktorom opisuje očakávaný skok USA k Marsu, uvádza spomienkou na to, ako na dedkovom pleci mával americkou vlajočkou na astronautov vracajúcich sa na Havaj. „Dúfam, že raz takto zdvihnem na plecia svoje vnúčatá. Ale namiesto toho, aby sme čakali na návrat našich neohrozených prieskumníkov, budeme vedieť, že vďaka terajším rozhodnutiam odleteli do kozmu nie preto, aby ho navštívili, ale aby tam zostali,“ uzavrel Obama svoju rozpravu.
Na konci septembra oznámil plány budúcej kolonizácie Marsu miliardár Elon Musk, ktorý je majiteľom súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX. Spresnil, že SpaceX už pre lety na Mars vyvíja obriu raketu a vesmírnu loď. Musk povedal, že v tom najviac optimistickom predpoklade očakáva prvý let s ľudskou posádkou k červenej planéte v roku 2024, o dva roky skôr chce podniknúť prvé nákladné lety.
Zatiaľ Mars skúmali len sondy a robotické vozidlá. Najnovším „obyvateľom“ Marsu bude európsky stroj ExoMars. Na červenej planéte pristane 19. októbra.