Aký dôležitý je z vedeckého hľadiska objav sústavy siedmich
planét podobných Zemi, ktoré obiehajú okolo hviezdy TRAPPIST-1?
V súčasnosti už poznáme viac ako 3 500 exoplanét. Sú to planéty okolo
iných hviezd. Je to pomerne nová oblasť bádania v rámci astronómie. Prvú
takúto planétu sme objavili len pred 20 rokmi. Ale prudko to stúpa. Zvyšuje
sa počet planét, ktoré už poznáme. Iba nedávno, pred niekoľkými rokmi,
sme začali objavovať aj systémy, ktoré majú viac ako jednu planétu.
Najprv to bolo tak, že sme našli jednu okolo hviezdy. Aj tá bola veľmi veľká a hmotná, niečo ako Jupiter, dokonca ešte hmotnejšia. Teraz však už objavujeme systémy, v ktorých je viac planét. Sú teda už na prvý pohľad podobné nášmu. TRAPPIST-1 má sedem planét. Už poznáme takéto sústavy.
Sú podobné?
Vieme o troch systémoch, v ktorých je sedem planét. Vyzerajú však úplne
inak ako TRAPPIST-1. Táto sústava je zaujímavá tým, že všetkých sedem
planét je malých, sú málo hmotné. Viacero je dokonca menej hmotných ako
Zem. Bolo to doteraz ťažko predstaviteľné. Už ste predtým určite
zaznamenali správy, že sme objavili planéty, na ktorých by akože mohol byť
život alebo že sú podobné Zemi. Ale vždy boli väčšie alebo hmotnejšie
ako naša planéta.
Je to teda prvý raz v prípade systému okolo TRAPPIST-1, že tieto
planéty sú podobné Zemi?
V podstate áno. Je však potrebné povedať, že tento systém vyzerá úplne
inak ako naša slnečná sústava. Je to miniatúrny model slnečnej sústavy.
Naozaj malý. Jeho centrálna hviezda má iba 11 percent veľkosti Slnka.
Je len o niečo väčšia ako Jupiter. Je to malá a chladná hviezdička. Tento červený trpaslík má len polovičnú povrchovú teplotu v porovnaní so Slnkom. Všetkých sedem planét je veľmi blízko k hviezde. Najbližšia obehne okolo TRAPPIST-1 približne za jeden a pol dňa. Najvzdialenejšia asi za 20 dní. Všetky tieto planéty sú k svojej hviezde omnoho bližšie ako Merkúr k Slnku.
Prečo sme čoraz lepší v objavovaní exoplanét?
V posledných rokoch sme ich nachádzali najmä vďaka kozmickému
ďalekohľadu Kepler, ktorý je na obežnej dráhe Zeme. Objavili sme ich veľmi
veľa. Ďalekohľad sleduje hviezdy a či planéta prejde popred hviezdu, čo sa
prejaví akýmsi jej minizatmením.
Kepler takto objavil tisícky planét. Pozorovanie sústredil na hviezdy podobné Slnku. Je to istým spôsobom hľadanie grálu v podobe Zeme číslo 2. Sústredili sme sa na akési nájdenie kópie toho, čo máme. Lenže problém spočíva v tom, že Slnko je veľká hviezda. A preto je hľadanie planéty ako Zem pri takej veľkej hviezde veľmi náročné.
Doslova nemožné v podmienkach, ktoré máme. Projekt TRAPPIST sa sústreďuje na veľmi malé hviezdičky. Belgičania postavili v Čile iba 60-centimetrový ďalekohľad, teda v astronomickom meradle je malý. Sledujú červených trpaslíkov a subtrpaslíkov. Keďže sú to také malé hviezdy, je ľahké okolo nich objaviť malé planéty.
Hovorí nám niečo TRAPPIST-1 a jeho planetárny systém
o možnosti nájdenia nejakej formy života vo vesmíre?
Tento objav nám určite nič o tom nehovorí. Tri planéty v tomto systéme
sa nachádzajú v takzvanej zóne života. So životom to však nemá veľa
spoločného. Táto zóna je tu totiž definovaná iba teplotou. A to
neznamená, že je tam život. Planéty sú veľmi ďaleko a nemáme veľa
možností a metód, ako skúmať, čo sa nachádza na ich povrchu. Vieme ich
veľkosť, hmotnosť, hustotu, vzdialenosť od materskej hviezdy.
Stojí za to ich ďalej skúmať?
Áno. V slnečnej sústave máme iba osem planét. Je to malá vzorka. Zrazu
môžeme skúmať tisíce exoplanét. Mnohé z nich sú úplne odlišné oproti
planétam v našej sústave. Sú to iné svety. Ako to možno poznáme zo
sci-fi filmov. Viete si predstaviť rôzne fantastické zábery, napríklad
s dvoma slnkami na oblohe.
V skutočnosti také niečo existuje. Čo sa týka projektu TRAPPIST, tak je to len prvý ďalekohľad, ktorý má byť súčasťou siete SPECULOOS, ktorá sa sústredí na hľadanie planét okolo málohmotných hviezd. Očakávame, že planét bude omnoho viac. Súčasný objav nám hovorí, že ich bude veľmi veľa.
Aký objav by nás mohol priviesť k tomu, že by sme boli bližšie
k nájdeniu mimozemského života?
Samozrejme, je ťažké niečo také určiť na diaľku. Momentálne sa
zameriavame na markery, teda na ukazovatele toho, za akých okolností niekde
život môže byť. Prvým, najjednoduchším, je už spomenutá teplota.
Nemôže sa niekde variť voda, alebo tam byť príliš chladno. Potom však už
skúmame aj iné javy. Ako je prítomnosť vodnej pary v atmosfére.
Vodu pokladáme za nevyhnutnú pre existenciu života, v prípade Zeme sa pre ňu život rozvíjal. Ale vyvíjame aj iné metódy. Povedzme identifikáciu ozónu v atmosfére. No aj hľadanie chlorofylu, čo by znamenalo, že sú tam látky, ktoré dokážu generovať takúto spektrálnu vlastnosť.
Je to však veľmi náročné. Keď som hovoril o viac ako 3 000 exoplanétach, len na niekoľkých sme pozorovali atmosféru. Ale nepriamymi metódami sa dajú zisťovať podmienky na týchto vesmírnych telesách. A potom, keď hľadáme inteligentný život, tak sa zameriame na dôkazy aktivity nejakej civilizácie, komunikáciu, vysielanie.
Má zmysel hľadanie života vo vesmíre, je to
podstatné?
Objavovanie a charakterizácie exoplanét sú z vedeckého hľadiska
zaujímavé samy osebe. Aj keby sme nehľadali život. Hľadanie života je
akýsi bonus. Dá sa povedať, že je nad úrovňou vedeckého skúmania.
Je to niečo, čo zaujíma asi každého človeka. Existuje život mimo Zeme? Sme vo vesmíre iba my? To už ideme do filozofických otázok o našom vlastnom bytí. Myslím, že to je hlavná motivácia, prečo sa tak zaujímame o exoplanéty a prečo je to veľmi populárne aj pre verejnosť.
Na čom pracujete v NASA?
Som tu druhý rok a pracujem na oddelení, ktoré sa zaoberá dráhami
asteroidov a komét. Simulujem budúce ďalekohľady, ktoré budú hľadať
asteroidy a kométy. Skúmam aj riziká zrážky asteroidov so Zemou.
Máme v blízkosti našej planéty nejaký rizikový
asteroid?
Momentálne nie. Nemusíme sa báť. Našťastie je vyčlenených veľa peňazí
na hľadanie takýchto objektov. Našou úlohou je objaviť rizikový objekt
skôr, ako by hrozila zrážka. Ale ako hovorím, momentálne taký nie je. Či
existuje? To nikto nevie.
