„Oblasť medzi Saturnom a jeho prstencami je zjavne prázdna. Počas nasledujúcich preletov sa pokúsime zistiť, prečo je tam oveľa menej prachových častíc, než sme predpokladali,“ uviedol Earl Maize z americkej vesmírnej agentúry NASA. Cassini sa počas spomínaného preletu dostala približne tritisíc kilometrov od vrchných oblakov Saturnu a zhruba 300 kilometrov od najvnútornejších viditeľných prstencov Saturnu. Sonda absolvuje ešte ďalších 20 podobných preletov, pričom ten posledný sa uskutočnil v utorok. Vedci dúfajú, že sa im takto podarí získať nové informácie o atmosfére planéty a tiež určiť vek jej prstencov. Pri poslednom prelete sonda vnikne priamo do atmosféry, kde 15. septembra zhorí.
Cassini je planetárna sonda určená na prieskum Saturnu, jeho prstencov a mesiacov. Na jej vývoji sa podieľali NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA) a Talianska kozmická agentúra (ASI). Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z Mysu Canaveral na Floride raketa Titan IV-B/Centaur 15. októbra 1997. Na obežnú dráhu Saturnu sa dostala 1. júla 2004. Počas jej misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že Saturnov druhý najväčší mesiac Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým. Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008, neskôr ju však predĺžili do roku 2010 a následne až do roku 2017.