Európa čoskoro poletí na Merkúr

, 11.07.2017 14:10

Na misii BepiColombo pracuje Európa a Japonsko už takmer dve desaťročia, no zdá sa, že štart rakety k planéte Merkúr sa blíži. Predbežne je naplánovaný na október budúceho roka. To by znamenalo, že dve sondy sa na Merkúr dostanú v roku 2025. Merkúr je najmenej prebádanou kamennou planétou našej slnečnej sústavy. Je to aj preto, že nie je jednoduché sa k nej dostať a vydržať tamojšie vysoké teploty. Na povrchu Merkúra je viac ako 400 stupňov Celzia, čo je dosť na roztavenie niektorých kovov.

Nová misia na Merkúr.

K Merkúru sa minulý rok dostala americká sonda Messenger, ktorej sa na póloch ináč žeravej planéty podarilo objaviť ľad. nachádza sa na dne kráterov oblasti pólov, ktoré sú permanentne v tieni.

Dvojica európsko-japonských sond má poznanie Merkúra ešte viac prehĺbiť. „BepiColombo nesie podstatne viac vedeckých prístrojov, ako má Messenger, a nízka kruhová orbita jednej zo sond umožní robiť podstatne detailnejšie snímky povrchu a celý rad dosiaľ nerealizovaných fyzikálnych analýz,“ uviedol Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. Výskumníci z ústavu pracovali na vývoji prístroja, ktorý bude súčasťou sondy MPO. Vďaka nemu bude možné lepšie poznať zloženie povrchu a procesy, ktoré na ňom prebiehajú. Druhú sondu MMO vyvíja japonská vesmírna agentúra JAXA.

Merkúr je planéta extrémov, a tak nie je jednoduché skonštruovať sondu, ktorá dokáže v tamojších podmienkach fungovať. Zatiaľ čo na orbite Zeme dopadá na štvorcový meter najviac 1,4 kilowattu slnečnej energie, na orbite Merkúra je to až 14,4 kilowattu. Je to vlastne planéta „v pekle“ a ochladiť sondu v tomto prostredí je veľmi náročné. Konštruktéri si preto vypomáhajú najmä špeciálnym obložením – solárnymi reflektormi. Sú to tenučké, postriebrené kremenné zrkadielka, ktoré veľmi dobre odrážajú viditeľné slnečné spektrum a zároveň dobre vyžarujú v infračervenom (tepelnom) spektre.

„Merkúr je najmenej preskúmanou planétou, ale nie preto, že je nezaujímavá. Je to preto, že je komplikovaná. Je ťažké sa tam dostať a ešte ťažšie tam pracovať,“ uviedol Alvaro Giménez Canete, riaditeľ pre výskum v Európskej vesmírnej agentúre. Na všetky sondy, ktoré letia do vnútra slnečnej sústavy, výrazne pôsobí gravitácia Slnka. Nie je preto jednoduché zabezpečiť, aby sa sondy udržali na obežnej dráhe okolo relatívne malého Merkúra. Rotácia planéty okolo osi je veľmi pomalá, denná strana sa môže rozpáliť na teplotu až 420°C, zatiaľ čo nočná strana môže vychladnúť aj pod mínus 180°C.

Americká sonda Messenger, ktorá ukončila činnosť v roku 2015, urobila okolo 270-tisíc snímok Merkúra a získala 10 terabytov rôznych vedeckých dát. V ESA a JAXA vedci dúfajú, že vďaka použitiu prístrojov s vysokým rozlíšením budú môcť zodpovedať aj tie otázky, ktoré Messenger nemohol.

Veľkou záhadou je napríklad to, prečo má Merkúr také veľké železné jadro a len tenký vonkajší obal prevažne z kremíka. Pred misiou Messenger prevažovala teória, že Merkúr niekedy v minulosti prišiel o vonkajšie vrstvy po kolízii s nejakým veľkým objektom alebo eróziou pre spôsobenú blízkosťou k Slnku. Sonda Messenger však tieto teórie nedokázala potvrdiť. Naopak, sa zdá, že nebudú úplne správne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sonda Messenger #misia BiColombo #merkúr
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk