Vedci sa spoločne zamerali na koncentráciu železa v horúcom plyne, ktorý vypĺňa priestor medzi galaxiami, informovala Ema Wiesnerová z Masarykovej univerzity.
Tím skúmal desať jasných a blízkych kôp galaxií pomocou japonského satelitu Suzaku a zistil, že množstvo železa obsiahnutého v plyne vnútri jednotlivých kôp je približne rovnaké. Vyvodzujú z toho, že prvok s veľkou pravdepodobnosťou vznikol dávno predtým, ako sa vôbec prvé kopy galaxií vytvorili. Je teda starší ako desať miliárd rokov.
Dnes už astrofyzici len výnimočne zaznamenajú, že by výbuchy supernov a aktivita čiernych dier v centrách galaxií boli schopné odfúknuť plyn obohatený o chemické prvky do vzdialeného okolia. „To, že sme pozorovali rovnakú koncentráciu plynu železa vo všetkých skúmaných kopách galaxií, svedčí o tom, že prvé galaxie museli byť mnohonásobne aktívnejšie ako tie súčasné. Ich aktivita bola natoľko ohromná, že dokázala premiešať plyn až do vzdialeností miliónov svetelných rokov,“ povedal spoluautor štúdie Norbert Werner z Masarykovej univerzity, ktorý závery predstavil na výročnom zasadnutí Európskej astronomickej spoločnosti v Prahe.
„Skutočnosť, že distribúcia železa je tak homogénna, naznačuje, že bolo vyrobené vnútri niektorých z prvých hviezd a galaxií, ktoré vznikli po veľkom tresku,“ uviedol autor štúdie Ondrej Urban, ktorý je absolventom astrofyziky na Masarykovej univerzite a doktorát získal na Stanfordovej univerzite v USA.
Priamo pri veľkom tresku vznikol iba vodík, hélium a stopové množstvo lítia. Väčšina prvkov, z ktorých sú zložení aj ľudia, vznikla až vnútri hviezd a uvoľnila sa do vesmírneho priestoru vďaka explóziám supernov a výtryskom z blízkosti rastúcich čiernych dier. Kedy sa dostalo železo do medzigalaktického priestoru, sa dlho nevedelo. Výsledky tímu prijaté na publikáciu v časopise The Monthly Notices of the Royal Astronomical Society teraz podporujú skoršie špekulácie, že väčšina železa vo vesmíre vznikla a rozšírila sa skôr, ako sa vďaka gravitácii vytvorili prvé kopy galaxií.