Skúmané sopky sú podľa vedcov v porovnaní s väčšinou ostatných na Marse veľmi mladé, vznikli pred niekoľkými stovkami miliónmi rokov. Ak sa v ich okolí vyskytovali mikróby, je podľa vedcov možné, že sa ich pozostatky zachovali v relatívne pôvodnom stave.
Vedci analyzovali satelitné fotografie povrchu Marsu, ktoré urobila americká sonda Mars Reconnaissance Orbiter. Preskúmali rozsiahle pole tvorené viac ako 130 malými kužeľovitými útvarmi a sprievodnými prúdmi. Tie sú na dne najhlbšieho kaňonu v 4-tisíc kilometrov dlhej a zhruba desať kilometrov hlbokej oblasti Valles Marineris.
O prítomnosti sopiek v kaňone špekulovali vedci už skôr. Územie vyzerá ako rift, teda zóna, kde sa litosférické dosky rozťahujú do bokov a ich pohyb sprevádza sopečná činnosť. Preukázať sa to však podarilo až teraz. „Objavili sme útvary, ktoré sú veľmi dobre známe z pozemských lávových polí. Tieto pozorovania naznačujú, že dôvodom vzniku kužeľov a prúdov bola sopečná činnosť spojená s výstupom roztavených hornín, a nie takzvaný bahenný vulkanizmus, ako bolo predtým prezentované,“ uviedol Brož.
Sopečná oblasť kaňonu Coprates Chasma by mohla predstavovať ideálne prostredie pre rôzne mikróby. Ak by prípadne na Marse existoval život, mal by podľa vedcov v tejto oblasti vhodné podmienky na svoj rozkvet.
„Zistili sme, že v oblasti sa nachádzajú minerály bohaté na kremík, dokonca sme zaznamenali aj opál,“ uviedol spoluautor výskumu James Wray z Georgijského technického inštitútu v americkej Atlante. Z prítomnosti opálu, beztvarého minerálu bohatého na vodu a na kremík, vedci usudzujú, že sa v oblasti vyskytovala voda. Opál navyše dokáže uchovávať biologické známky prípadného života. Budúce misie na Mars by tak v tejto oblasti mohli potvrdiť aj prítomnosť mikróbov, domnievajú sa vedci.