Voyager je už päť rokov mimo slnečnej sústavy

Presne pred piatimi rokmi 25. augusta 2012 americká sonda Voyager 1 oficiálne opustila slnečnú sústavu a dostala sa do medzihviezdneho priestoru. Stala sa tak prvým strojom, ktorému sa to podarilo.

25.08.2017 14:00
NASA-Voyager 1 Foto: ,
Sonda Voyager 1 je už v medzihviezdnom priestore, no stále so Zemou komunikuje.
debata

Na dosiahnutie tohto míľnika potrebovala 35 rokov od štartu zo Zeme. Voyager 1 sa teraz nachádza vyše 20 miliárd kilometrov od našej planéty, no skvelé je, že tak Voyager 1, ako aj sesterská sonda Voyager 2 stále komunikujú s riadiacim strediskom. Vedecké údaje budú posielať zrejme až do roku 2020. Potom sa odmlčia, no ďalej poletia Mliečnou cestou.

Pre prípad, že by sa niekedy stretli s mimozemskou civilizáciou, nesú na palube 18-centimetrový pozlátený disk so záznamom zvukov a fotografií, ktoré zachytávajú život na Zemi v čase vypustenia. Prípadní mimozemšťania si tak budú môcť vypočuť pozdravy v 55 pozemských jazykoch alebo sa započúvať do hudobných diel Wolfganga Amadea Mozarta či bluesmana Blind Willieho Johnsona.

Misia Voyager bola a stále je veľkým úspechom. Sondy vyfotografovali všetky planéty vonkajšej sústavy. Obe doputovali najďalej zo všetkých prístrojov, ktoré ľudia vytvorili. Voyager 1 sa pohybuje vyššou rýchlosťou, a preto je od Zeme ďalej ako sesterská sonda.

Vedci vďaka sondám urobili veľa zaujímavých zistení. V roku 2011 napríklad Voyager 1 zmeral, že magnetické pole na okraji slnečnej sústavy zrejme nie je hladké, ale v oblasti je veľa magnetických bublín, ktorých priemer zodpovedá vzdialenosti Zeme od Slnka. Štruktúra magnetického poľa na okraji slnečnej sústavy je pre vedcov zaujímavá, pretože ukazuje, ako na seba reaguje sústava s medzihviezdnym priestorom. „Pena“ z magnetických bublín totiž môže mať vplyv na to, koľko medzihviezdneho žiarenia prenikne do slnečnej sústavy. Medzihviezdne žiarenie by mohlo uviaznuť vnútri bubliny, ktorá by tak poslúžila pre slnečnú sústavu ako účinný štít.

Voyager 1 teraz pláva vo vetre medzihviezdneho priestoru. Je zaujímavé, že sondy stále fungujú. Obe robili snímky vzdialených planét, no v roku 1989 vedci rozhodli o vypnutí fotoaparátu. Sondy totiž musia šetriť energiu v oblasti, kam sa dostane minimum slnečného žiarenia. Energiu získavajú z rozpadu rádioaktívneho plutónia 238, ktoré im vydrží zhruba do roku 2020. Potom už sondy správu o svojej ceste nepodajú.

Fakty o sonde Voyager 1

  • Sonda vyštartovala zo Zeme 5. septembra 1977
  • Postupne preletela popri Jupiteri (1979), Saturne (1980), Uráne (1986) a Neptúne (1989)
  • Voyager 1 je najvzdialenejšou sondou. Dlho preteky viedla sonda Pionier 10, no v roku 1998 ju Voyager predbehol
  • Na zlatom disku nesie 115 fotografií a pozdravy v 55 jazykoch

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #sonda voyager