Nobelovu cenu za fyziku dostali Američania za gravitačné vlny

, 03.10.2017 12:39, aktualizované: 04.10.2017 11:23
Nobelova cena za fyziku
Laureáti tohoročnej Nobelovej ceny za fyziku (zľava) Rainer Weiss, Barry C. Barish, Kip S. Thorne. Autor: ,

Tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku získala trojica Američanov Rainer Weiss, Bary Barish a Kip Thorne za kľúčový príspevok k pozorovaniu gravitačných vĺn vo vesmíre. Oznámila to dnes Kráľovská švédska akadémia vied.

Udeľovanie Nobelovej ceny vo fyzike bolo tento rok bez prekvapení. Cena bola udelená podľa očakávania výskumníkom z projektu LIGO/VIRGO. Pomocou týchto zariadení sa prvýkrát podarilo pozorovať gravitačné vlny, ktorých existenciu ešte pred sto rokmi predpovedal Albert Einstein. Gravitačné vlny majú potenciál priniesť revolúciu do astrofyziky a umožniť ľudstvu skúmať vesmír úplne novým spôsobom. Polovica ceny pripadla Rainerovi Weissovi a druhú polovicu si rozdelili Barry C. Barish a Kip S. Thorne.

Ocenení vedci mali výrazný podiel na historicky prvom zachytení signálu gravitačných vĺn, ktoré na Zem prileteli po masívnej kolízii dvoch čiernych dier vzdialených 1,3 miliardy svetelných rokov. Tento objav znamená, že vedci budú môcť skúmať vesmír z novej perspektívy – pomocou gravitácie. Zatiaľ sa teleskopy spoliehali najmä na viditeľné svetlo alebo infračervené žiarenie. Po novom budú môcť nazrieť priamo do čiernych dier, skúmať podivné neutrónové hviezdy či pátrať po tajomnej tmavej hmote, o ktorej stále prakticky nič nevieme. Nemali by chýbať ani nové poznatky o vzniku vesmíru.

Výskumníci o detekcii gravitačných vĺn informovali minulý rok vo februári. „Detekovali sme gravitačné vlny,“ vyhlásil vtedy slávnostne David Reitze, riaditeľ observatória LIGO. Tento nezvyčajný teleskop sa nachádza na dvoch miestach v USA. Obe zariadenia majú ramená v tvare L dlhé 4 kilometre a ich výstavba trvala 25 rokov. Výsledky však LIGO priniesol takmer okamžite po spustení.

„Signál sme na oboch teleskopoch zachytili 14. septembra,“ povedal Reitze. To znamená, že LIGO si zapísal tento superobjav ešte v ten mesiac, ako bol oficiálne uvedený do prevádzky. „Mesiace trvala analýza údajov. Chceli sme mať stopercentnú istotu, že sme zaznamenali to, čo Albert Einstein predpovedal ešte pred 100 rokmi,“ uviedol šéf LIGO. „Tieto gravitačné vlny svojím spôsobom nesú zvuk. Mohli sme počuť kolíziu dvoch čiernych dier. Je to prvýkrát, čo k nám vesmír takto prehovoril. Až dosiaľ sme boli voči nemu hluchí.“

Prečo vedci vlastne pátrajú po gravitačných vlnách? Einsteinova všeobecná teória relativity priniesla revolúciu do nášho chápania úlohy gravitácie a je jedným z pilierov modernej fyziky.

Nedokáže však úplne opísať vesmír a všetko, čo je okolo nás, lebo sa nezhoduje s ďalšou významnou teóriou – kvantovou mechanikou. Skúmaním gravitačných vĺn, ktoré sú vlastne poslednou nepotvrdenou súčasťou Einsteinovej teórie, by sme sa mali dostať ďalej k porozumeniu fungovania vesmíru. Okrem toho, že otestujú Einsteinove myšlienky, prvé potvrdené pozorovanie gravitačných vĺn bude vlastne počiatkom novej éry astronómie.

Lov na gravitačné vlny prebiehal desaťročia. V roku 1974 astronómovia Russell Hulse a Joseph Taylor objavili binárny pulzar, teda dvojicu mŕtvych hviezd, ktoré emitovali pulzy rádiových vĺn. Hulse a Taylor si uvedomili, že tieto dva pulzary strácajú energiu a pomaly sa v kruhových dráhach blížia k sebe. Toto zistenie bolo v perfektnom súlade s Einsteinovými rovnicami všeobecnej relativity – chýbajúcu energiu vyžarovali v podobe gravitačných vĺn. Aj títo dvaja vedci za to v roku 1993 dostali Nobelovu cenu za fyziku.

Gravitácia, teda príťažlivosť, sa šíri vo vlnách, ako napríklad svetlo. Namiesto radiácie sa však šíri chvením priestoru. Všetky vedecké informácie o vesmíre astronómovia doteraz získavali z elektromagne­tického vlnenia, akým sú rádiové vlny, viditeľné svetlo alebo žiarenie gama. Ale pretože toto vlnenie je pri ceste vesmírom vystavené rušeniu, informácie z neho získané sú len obmedzené. Gravitačné vlny žiadnemu rušeniu nepodliehajú a môžu priniesť o okolitom kozme veľa nových poznatkov.

Správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Nobelova cena za fyziku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk