Podľa vedcov z oblasti vesmírneho výskumu, ktorých oslovil britský denník The Guardian, však Trumpove plány stoja na vode. „Je veľmi ľahké podpísať nejaké vyhlásenie, ale niečo úplne iné je tie veci aj vykonať,“ zhrnul názor odborníkov Casey Dreier, šéf programu výskumu vesmíru z mimovládnej Planetárnej spoločnosti.
Trump začiatkom decembra inštruoval Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), aby vyvíjal aktivity, ktoré povedú k opätovnému vyslaniu človeka na Mesiac. „Tentoraz tam len nezapichneme vlajku a nezanecháme stopu, položíme základ možnej misie na Mars, a možno raz aj na mnohé ďalšie vzdialené svety,“ povedal vtedy americký prezident.
Podľa Guardianu však Trump „ponechal nezodpovedaných príliš veľa otázok vrátane časového plánu, rozpočtu, špecifických cieľov a spôsobov, ako ich dosiahnuť“. Práve to podľa denníka vyvoláva u expertov veľkú skepsu.
Podľa Johna Logsdona, profesora na Univerzite Georgea Washingtona a zakladateľa rešpektovaného Inštitútu vesmírnej politiky (Space Policy Institute), by návrat na Mesiac bol „významný, takmer historický krok“, všetko však závisí od financií. Viacerí oslovení vedci si nie sú istí, či si Trump uvedomuje, koľko by založenie základne na Mesiaci stálo. The Guardian pripomína, že keď deklaroval cieľ vyslať človeka na Mesiac John F. Kennedy, zvýšil NASA rozpočet o 89 percent, pričom na sumu, akú agentúra spotrebovala na jednotlivé misie Apollo, by NASA pri svojom súčasnom rozpočte musela šetriť desiatky rokov.
Podľa Alana Steinberga z Riceovej Univerzity, ktorý sa dlhodobo zaoberá americkou vesmírnou politikou, je navyše pravdepodobné, že Trumpov záujem o misiu na Mesiac ochladne, keď mu niekto vysvetlí, koľko času je na realizáciu takéhoto projektu treba. „Ak Trump dnes ohlasuje, že ideme na Mesiac, určite tam nepôjdeme ešte počas jeho vlády,“ vysvetľuje odborník. Podľa Dreiera je navyše diskutabilné, čo si Trump od prípadnej základne na Mesiaci sľubuje. „Nevyhnutne sa natíska otázka, čo z Mesiaca vlastne potrebujeme? Možno sa tam dá čerpať voda a získavať raketové palivo a mohol by tam byť sklad paliva. Ale aj to by bolo ako budovať benzínovú pumpu v aljašskej divočine bez toho, aby sme tam najprv postavili cestu,“ povedal Dreier pre The Guardian.