Podľa členov Učenej spoločnosti SAV sa rozvoj využívania kozmických technológií vyznačuje v posledných desaťročiach výraznou dynamikou. Produktmi tohto progresu sú napríklad družicové navigačné systémy, sledovanie atmosférického aj kozmického počasia, prognózovanie úrod poľnohospodárskych plodín, monitorovanie stavu objektov zemského povrchu, sledovanie prejavov geodynamiky či výskum a vývoj nových materiálov. „Predpokladám, že rozvojový potenciál dokumentovaných aktivít nebol vyčerpaný a v blízkej budúcnosti bude ďalej intenzívne napredovať,“ uviedol Ján Feranec z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Signálom pre ďalší rozvoj kozmického výskumu a technológií na Slovensku bolo podpísanie rámcovej Dohody o spolupráci v roku 2010 s ESA, ktorá reprezentovala prvú etapu spolupráce s touto agentúrou – najvýznamnejšou organizáciou zastrešujúcou vesmírne aktivity na našom kontinente. Ďalšia etapa spolupráce Slovenska s ESA pokračovala v roku 2015 podpisom medzinárodnej Zmluvy o európskom spolupracujúcom štáte, ktorou sa začalo financovanie prístupového programu Plán pre európske kooperujúce štáty, zameraného na prípravu Slovenska na plné členstvo v ESA.
V rámci tohto programu môžu slovenské výskumné aj vývojové organizácie predkladať návrhy projektov a uchádzať sa o ich financovanie. Uspieť môžu iba tie projekty, ktorých riešenie preukázateľne posunie know-how na národnej úrovni a zároveň bude prínosom pre rozvoj európskej kozmickej stratégie. V októbri 2017 bola uverejnená tretia výzva, očakávajú sa ešte ďalšie dve výzvy. Po finalizácii druhej etapy okolo roku 2020 sa bude môcť Slovensko uchádzať o plné členstvo v ESA.
Skúsenosti odborníkov, ktorí ukázali, že sú schopní vyvíjať vedecké prístroje fungujúce bezchybne v extrémnych kozmických podmienkach, môžu byť prínosom pre viaceré odvetvia v rozvíjajúcich sa kozmických aktivitách na Slovensku a v Európe.
V súčasnosti sa na Slovensku monitoruje pestovanie poľnohospodárskych plodín aj prostredníctvom kozmických snímok. Na základe informácií o aktuálnych výmerách plodín získaných interpretáciou kozmických snímok sa vyplácajú dotácie poľnohospodárom z európskych fondov. Začína sa s identifikáciou tzv. tepelných ostrovov v mestách, v ktorých zvyšujúca sa teplota negatívne ovplyvňuje kvalitu života. Kontroluje sa tiež zdravotný stav lesov, ďalej sa zisťuje poškodenie lesov v dôsledku rôznych kalamitných situácií.
„Tento trend bude pokračovať a získavanie informácií môže byť užitočné pre obyvateľov Slovenska najmä pri riešení krízových situácií súvisiacich s prírodnými katastrofami, pri precizovaní využívania pôdneho fondu, monitorovaní stavu lesov, manažmente vodných zdrojov, vplyvu kozmického počasia na prenos údajov, na procesy v atmosfére a na technologické systémy,“ uviedol Feranec.
„V prístupovom procese SR do ESA sú dôležitým prvkom aj slovenskí vedci, ktorí už dosiahli významné výsledky v kozmickom výskume v zahraničí. Jedným z nich je astrofyzik Radoslav Bučík, ktorý dosiahol významné výsledky objasňujúce urýchľovanie energetických častíc na slnečnom povrchu,“ dodáva profesor Karel Kudela z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.