Európska vesmírna agentúra (ESA) teraz odhadla, že stanica dopadne na Zem niekedy medzi 24. marcom a 19. aprílom. Zároveň nevylúčila, že trosky môžu zasiahnuť aj krajiny Európy. Slovensko by však nemalo byť ohrozené.
„Dopad by mal byť kdekoľvek na Zemi medzi 43. stupňom severnej šírky a 43. stupňom južnej šírky. Oblasti mimo týchto zemepisných šírok je možné vylúčiť,“ uviedla agentúra. V tejto geografickej oblasti leží v Európe územie Portugalska, Španielska, Francúzska, Talianska, krajiny bývalej Juhoslávie okrem Slovinska a aj Bulharsko, Grécko a Turecko. ESA však zároveň upozornila, že nikdy nebude môcť presne predpovedať čas a miesto dopadu trosiek.
Čína stanicu Tchien-kung 1 (Nebeský palác 1) usadila na obežnú dráhu okolo Zeme v septembri 2011. Pri vypustení druhej, takisto experimentálnej stanice Tchien-kung 2 v polovici septembra 2016 predstavitelia čínskeho vesmírneho programu uviedli, že prvé vesmírne laboratórium už splnilo „svoju historickú misiu“ a že bolo v prevádzke o 2,5 roka dlhšie, ako sa plánovalo. Zároveň uisťovali, že väčšina stanice zhorí v atmosfére a nie je pravdepodobné, že by úlomky mohli na Zemi spôsobiť škody. Z týchto a ďalších informácií dospeli experti k presvedčeniu, že Peking nad svojím kozmickým aparátom stratil kontrolu.
Stanica má pomerne neveľké rozmery a slúžila primárne ako experimentálny modul pre nácvik zbližovania a spájania s kozmickými loďami typu Šen-čou a tiež ako obytný modul pre prvé čínske dlhodobejšie pobyty vo vesmírnom priestore. Na verejnosti bol jej dizajn prvýkrát predstavený v januári 2009. Má valcovitý tvar celkovej dĺžky 10,4 metra a maximálny priemer 3,35 metra, hmotnosť vyše 8¤500 kilogramov. Je tvorená experimentálnym pretlakovým úsekom s priemerom 3,35 metra, ktorý je vybavený kompletným systémom zabezpečenia životných podmienok a umožňuje tak dlhodobejší pobyt maximálne trojčlennej posádky. Vnútorný priestor pre posádku má rozmery 4×2×1,8 metra a vnútorný objem 15 kubických metrov.
Je komplikované určiť presný dátum či dokonca čas pádu stanice na Zem. Pôvodne sa hovorilo o období medzi októbrom 2017 a aprílom 2018. Koncom roka 2017 začala výška stanice klesať o niečo rýchlejšie než v predchádzajúcom období, čo je známkou toho, že začala brzdiť o hornú vrstvu atmosféry. Kam Tchien-kung 1 dopadne, je zatiaľ otázkou špekulácií. Zmenu miesta dopadu môžu ovplyvniť aktuálne atmosférické podmienky, ktoré miesto posunú z jedného kontinentu na iný alebo do oceánu či mora. Astrofyzik Jonathan McDowell z Harvardovej univerzity pre denník Guardian uviedol, že niektoré časti stanice, ako napríklad motory, sú z príliš silného materiálu, aby mohli kompletne zhorieť počas pádu atmosférou. Odhaduje, že na povrch by mohli dopadnúť trosky s hmotnosťou do sto kilogramov.