Čínska vesmírna stanica padne na Zem

, , 29.03.2018 14:00
Čínska experimentálna vesmírna stanica Nebeský...
Čínska experimentálna vesmírna stanica Nebeský palác 1 bola pôvodne umiestnená vo výške 362 kilometrov nad povrchom Zeme. Autor:

Veľkonočné sviatky môže poznačiť pád čínskej vesmírnej stanice na obývané územie, hoci je oveľa pravdepodobnejšie, že trosky spadnú do oceánu. Väčšina prvej čínskej experimentálnej stanice Tchien-kung 1, nad ktorou Čína stratila kontrolu, by mohla dopadnúť na Zem už v sobotu. Uviedli to vedci z Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorí situáciu monitorujú.

Medzi štátmi potenciálne ohrozenými troskami by Slovensko byť nemalo. Pád však nie je vylúčený na juhu Európy, kde leží Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, bývalá Juhoslávia okrem Slovinska, ďalej Bulharsko, Grécko a Turecko. Väčšina stanice s hmotnosťou 8,5 tony podľa predpokladov zhorí v atmosfére Zeme, jej fragmenty však môžu dopadnúť na našu planétu. Presný čas a miesto pádu trosiek nie je možné určiť. Môže to byť kdekoľvek od 43. stupňa severnej šírky a 43. stupňa južnej šírky niekedy medzi 31. marcom a 2. aprílom.

Čínske laboratórium Tchien-kung 1 (Nebeský palác 1) vyniesli na obežnú dráhu okolo Zeme v septembri 2011. Pri vypúšťaní druhej, takisto experimentálnej stanice Tchien-kung 2 v polovici septembra 2016 predstavitelia čínskeho vesmírneho programu konštatovali, že prvé laboratórium už splnilo "svoju historickú misiu "a že bolo v prevádzke o 2,5 roka dlhšie, ako sa plánovalo. Uisťovali pritom, že väčšina častí zhorí v atmosfére a nie je pravdepodobné, že by úlomky mohli na Zemi spôsobiť škody. Z týchto a ďalších informácií dospeli experti k presvedčeniu, že Peking nad svojím kozmickým aparátom stratil kontrolu.

„Rýchlosť zostupu stanice sa bude postupne zvyšovať. Keď sa aparát priblíži na vzdialenosť 100 kilometrov (od Zeme), začne sa zahrievať. Väčšina stanice nakoniec zhorí, je však ťažké presne stanoviť, ktoré časti zostup prežijú, pretože podrobnosti o zložení stanice Čína nezverejnila,“ uviedol astronóm Elias Aboutanios z Austrálskeho centra pre výskum vesmírnej techniky. „Ak stanica zhorí počas noci nad osídlenou oblasťou, bude tento jav nepochybne viditeľný, ako napríklad meteor,“ dodal.

Niektoré súčasti stanice, napríklad palivové nádrže alebo raketové motory, nemusia zhorieť úplne. Aj keby však niektorý z objektov dopadol na Zem, šance, že zasiahne nejakú osobu, sú minimálne. „Podľa našich skúseností niektoré veľké predmety prežijú návrat a potom môžu byť teoreticky nájdené na zemskom povrchu,“ uviedol Holger Krag, šéf oddelenia ESA, ktoré sa zaoberá troskami vesmírnych telies. „Že by však tieto fragmenty niekoho zranili, je extrémne nepravdepodobné. Podľa môjho odhadu sa pravdepodobnosť zranenia niektorým z týchto úlomkov zhruba rovná pravdepodobnosti, že vás zasiahne dvakrát v tom istom roku blesk,“ vyhlásil. „Trosky pravidelne padajú na Zem, ale väčšina z nich buď zhorí, alebo skončí uprostred oceánu ďaleko od ľudí,“ hovorí Aboutanios.

S padajúcim zariadením býva obvykle udržiavaný kontakt. To znamená, že pozemné kontrolné stredisko môže mať stále vplyv na jeho dráhu a môže ho naviesť na požadované miesto dopadu. Trosky bývajú spravidla navádzané k miestu v južnom Pacifiku, ktoré sa nachádza medzi Austráliou, Novým Zélandom a Južnou Amerikou a je najviac vzdialené od akejkoľvek pevniny. V tejto oblasti s rozlohou asi 1 500 štvorcových kilometrov sa nachádza cintorín pozostatkov vesmírnych lodí a satelitov; podľa BBC ich tam je na morskom dne rozosiatych okolo 260.

#Tchien-kung 1 #čínska vesmírna stanica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk