Ako pri dobývaní vesmíru nenakaziť iné planéty?

04.06.2018 14:00
Vesmírna sonda Europa Explorer
Jupiterov mesiac Európa. Autor:

Cesty do kozmu majú svoje pravidlá, napríklad medzinárodnú zmluvu z roku 1967, ktorá má chrániť Zem pred mimozemskou hmotou a ostatné vesmírne telesá, naopak, pred škodlivým zamorovaním pozemskými mikróbmi.

Predtým bolo riziko, že mikroorganizmy zo Zeme „nakazia“ nejakú cudziu planétu, skôr teoretické. S intenzívnejšou prevádzkou medzi Zemou a Marsom aj v súvislosti so sondami k Jupiterovmu mesiacu Európa sa dané riziko stáva čím ďalej reálnejšie. Odborníci to chcú riešiť.

„Vedci a konštruktéri musia riešiť planetárnu ochranu, teda to, ako nechcenej kontaminácii zabrániť,“ vyhlásil vedúci oddelenia kozmickej fyziky z Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied ČR Ondřej Santolík. Vedec bude jedným z rečníkov panelovej diskusie o dobývaní vesmíru, ktorá je súčasťou pražského Veľtrhu vedy, konajúceho sa na budúci týždeň. Akcia ponúkne od 7. do 9. júna rekordný počet expozícií.

Sond vyslaných k Marsu je veľa, o červenú planétu sa zaujíma nielen americký Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA), ale aj Európska vesmírna agentúra (ESA). Aj českí odborníci z oddelenia kozmickej fyziky Akadémie vied ČR sa podieľajú na konštrukcii jedného z prístrojov v projekte ExoMars 2020. Ten má odštartovať o dva roky, spolupracuje na ňom aj ruská vesmírna agentúra Roskosmos. Sonda nezostane na obežnej dráhe planéty, ale spustí na povrch pristávací segment nesúci automatické vozítko, ktoré potom bude jazdiť po Marse a zbierať údaje. Pritom je potrebné zabezpečiť, aby tieto zariadenia nepreniesli na Mars život zo Zeme. „Všetko, čo je vyrobené na Zemi, je kontaminované mikroorganizmami. Niektoré z nich dokážu prežiť podmienky kozmického priestoru,“ vysvetlil Santolík. Všetky zariadenia vyslané zo Zeme na Mars je preto potrebné vopred sterilizovať, čo podľa Santolíka kladie veľké nároky na technické parametre použitej elektroniky. Musí napríklad vydržať sterilizáciu pri teplote 125 stupňov Celzia po dobu 48 hodín. Inak by na nich mohli prežiť mikróby vo forme spór, dostať sa na povrch Marsu a možno aj prežiť tamojšie podmienky. „My by sme ich potom s veľkou slávou za čas objavili ako ,Marťanov',“ uviedol vedec.

Okrem Marsu sa podobné prísne opatrenia týkajú aj ďalších telies našej slnečnej sústavy. Ide najmä o Jupiterov mesiac Európa. Práve na týchto telesách sú najlepšie podmienky na prežitie mikroorganizmov. Naopak, Mesiac či asteroidy sa v tomto zmysle považujú za neškodné.

Ešte väčšiu výzvu pre vedcov, zaoberajúcich sa planetárnou ochranou, prinesú chvíle, keď sa na Mars vypraví ľudská posádka. Žiadny skafander nie je podľa Santolíka stopercentný, vždy hrozí, že sa cezeň dostane nejaký mikrób. Na povrchu červenej planéty by astronautov pravdepodobne transportovali nejaké vozítka. „Riešia sa technické opatrenia, ako to urobiť, aby astronaut priamo z vozítka naskočil do skafandra a nekontaminoval vonkajšie prostredie. Dá sa to urobiť tak, že skafander je priamo pripnutý k vozidlu, otvorí sa mu chrbát a astronaut, ktorý musí byť dostatočne fyzicky zdatný, doň pomocou hrazdy naskočí nohami napred,“ opísal vedec.

Planetárna ochrana má aj druhú stránku. Dôležité je chrániť Zem pred prípadnou hmotou z iných vesmírnych telies. Čo môže stretnutie s cudzími baktériami znamenať pre vyššie organizmy bez patričnej imunity, ukázal vo svojom románe Vojna svetov na konci 19. storočia Herbert George Wells. V jeho podaní to boli Marťania, kto doplatil na pozemské mikroorganizmy. Aj keď sa Wellsovo dielo radí do žánru sci-fi, obavy z prenosu mimozemskej hmoty sú namieste a vesmírny výskum k nim pristupuje vážne. „Keď sa vrátili členovia prvých misií Apollo, mali dlhú karanténu,“ pripomenul cesty ľudí na Mesiac v 60. rokoch. Mesiac je dnes považovaný za pomerne bezpečné teleso, s Marsom je to iné. „NASA aj ESA majú plány na návratové sondy od Marsu. Američania chcú zozbierať vzorky, ktoré by ďalšia sonda dopravila na Zem,“ uviedol Santolík. Ak sa tento plán podarí, bude pre dovezené vzorky platiť prísna karanténa.

S tým, ako sa o vesmír začínajú čoraz viac zaujímať súkromné spoločnosti, napríklad SpaceX amerického miliardára Elona Muska, budú nároky na dodržiavanie pravidiel planetárnej ochrany ešte dôležitejšie ako teraz. V súčasnosti je to podľa Santolíkových slov tak, že za dodržiavanie medzinárodných dohôd vrátane planetárnej ochrany zodpovedá krajina, z ktorej územia projekt štartuje. So vstupom súkromných subjektov do odvetvia bude možno potrebná revízia toho, ako sa opatrenia planetárnej ochrany v praxi uplatnia.

#mikrób #vesmír #vesmírny odpad
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk