Odborníci sa zhodujú, že objav je významným krokom v hľadaní minulého či súčasného života na Marse, hoci ho zatiaľ nedokazuje. Nález organických látok, ktoré sú považované za stavebné kamene života, je totiž možné vysvetliť geologickými procesmi. „Pravdepodobnosť, že sa počas budúcich misií nájdu známky dávneho života, ak tam život bol, sa tým zvýšila,“ uviedol Ashwin Vasavada z Laboratória prúdového pohonu (JPL) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Zverejnený nález organických látok nie je prvý, ktorý bol na Marse urobený, je však najstarší. Vozidlo NASA organické stopy obsahujúce uhlík našlo v skalnom podloží starom 3,5 miliardy rokov, konkrétne v Galeovom kráteri. Predpokladá sa, že práve tam bolo kedysi plytké jazero. Curiosity tiež zistilo, že v priebehu času sa zvyšoval a znižoval obsah metánu v atmosfére.
Vedci nevylučujú, že zmeny hodnôt mali biologický zdroj, potvrdiť to však nemôžu. Väčšina metánu v atmosfére Zeme pochádza z rastlinného a živočíšneho života, poznamenala agentúra AP. V reakcii na nádejný nález vedci hovoria o tom, že na zistenie, či organizmy, napríklad vo forme baktérií, na Marse v minulosti skutočne žili, je nutné vyslať na planétu ešte lepšie robotické zariadenie. Ako najlepšiu možnosť potom vidia dopravenie vzoriek priamo na Zem.
Vozidielko poháňané rádioizotopovým termoelektrickým generátorom využívajúcim prirodzený rozpad plutónia 238 pristálo na Marse vo veľkom Galeovom kráteri v blízkosti rovníka v roku 2012. Ide o prvú astrobiologickú misiu NASA od 70. rokov, keď Spojené štáty vyslali do kozmu sondy Viking.