Toto pátranie sa doteraz všeobecne zameralo na miesta, ktoré sú viac-menej podobné Zemi – skalnaté planéty v „obývateľných zónach“ okolo materskej hviezdy, teda v správnej vzdialenosti, v ktorej môže na povrchu planéty existovať voda v kvapalnom stave. V tomto ohľade sa nezdajú byť dobrými kandidátmi planéty podobné Jupiteru, pretože nemajú rozoznateľný povrch. Ale skalnaté mesiace takých plynných kolosov môžu byť niečo iné, myslia si členovia odborného tímu.
„V súčasnosti je známych 175 mesiacov, ktoré obiehajú okolo ôsmich planét nášho slnečného systému,“ uviedol vo vyhlásení spoluautor vedeckej štúdie Stephen Kane, ktorý je špecialistom planetárnej astrofyziky na Kalifornskej univerzite. „Zatiaľ čo väčšina týchto mesiacov obieha okolo Jupitera a Saturnu, ktoré sú mimo obývateľnej zóny našej sústavy, v iných slnečných sústavách to tak byť nemusí,“ povedal tiež. „Začlenenie skalnatých exomesiacov do nášho pátrania po živote vo vesmíre výrazne rozšíri miesta, kde môžeme hľadať,“ dodal.
Kaneov výskumný tím pozorne prešiel databázu teleskopu Kepler amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý objavil 70 percent z 3 700 doteraz známych exoplanét. Narazil pri tom na 121 plynných obrov, ktorých obežné dráhy sú podľa všetkého v obývateľných zónach. Žiadne ich exomesiace zatiaľ potvrdené neboli. Autori štúdie sú presvedčení o tom, že ak majú tieto obrovské exoplanéty svoje prirodzené satelity – čo sa zdá pravdepodobné vzhľadom na početnosť mesiacov v našom slnečnom systéme, mohli by byť obzvlášť sľubným miestom pre život. Potenciálne formy života na ich povrchu by napríklad mohli čerpať energiu prichádzajúcu priamo od ich hviezdy a rovnako tak využívať svetlo odrážané ich materskou planétou.
„Teraz, keď sme vytvorili databázu známych obrích planét v obývateľných zónach okolo ich hviezd, sa budú pozorovať najlepší kandidáti na hostiteľský mesiac s cieľom spresniť predpokladané vlastnosti týchto exomesiacov,“ oznámila vedúca spoluautorka štúdie Michelle Hillová z Queenslandskej univerzity, ktorá spolupracuje s Kaneom. „Naše následné výskumy poskytnú potrebné informácie k budúcim návrhom teleskopov, aby sme mohli tieto mesiace zistiť, skúmať ich vlastnosti a hľadať známky života na nich,“ dodala Hillová.