Americký Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) bol založený 29. júla 1958. Zrodil sa ako reakcia na sovietske úspechy v dobývaní vesmíru. Vtedajší americký raketový výskum bol síce v pokročilom štádiu, roztrieštenému programu však chýbalo jednotné vedenie.
Aj preto nakoniec získal v pretekoch o dobývanie vesmíru spočiatku prevahu ZSSR, ktorý svoju prvú družicu vyslal na obežnú dráhu už v októbri 1957. Z toho dôvodu americký Kongres v júli 1958 prijal zákon o vesmírnom výskume a schválil vytvorenie NASA. Priamo pracovať začala agentúra 1. októbra onoho roka.
V rámci programu Apollo sa v rokoch 1969 až 1972 na Mesiac pozrelo na tucet astronautov. Potom sa pozornosť NASA obrátila k nepilotovaným letom (sondy Mariner či Voyager). Napríklad práve sondy Voyager slúžia stále, dáta z vesmíru posielajú už 41 rokov.
Okrem intermezza v podobe sovietsko-amerického letu Sojuz-Apollo v roku 1975 sa Američania na obežnú dráhu dostali až na začiatku 80. rokov na palube raketoplánu, opakovane použiteľnej vesmírnej lode.
Raketoplány, ktoré môžu popri náklade vyniesť aj členov posádky, priniesli dve najväčšie katastrofy v dejinách vesmírnych letov. Dve havárie – Challenger v januári 1986 a Columbia vo februári 2003 – sa totiž zakaždým skončili smrťou celej sedemčlennej posádky. Obe nehody tiež priniesli prerušenie ďalších letov a zdržanie iných programov.
Foto: Credits: NASA Photo
V každom prípade však raketoplány vyniesli do kozmu mnoho družíc vrátane Hubblovho teleskopu. Jeden z najdôležitejších ďalekohľadov v histórii astronómie je vo vesmíre od roku 1990, priniesol mnoho významných objavov. Jeden z nich urobil aj vo februári – nález zatiaľ najvzdialenejšej hviezdy, ktorá je navyše miliónkrát jasnejšia než naše Slnko.
K tohtoročným aktivitám NASA, ktoré stoja za zmienku, patrí okrem iného to, že k Marsu odletela sonda, ktorá sa prvýkrát zavŕta až do hlbín tejto planéty. Ide tiež o prvú medziplanetárnu misiu, ktorá odštartovala zo západného pobrežia Spojených štátov.
Agentúra má úspechy aj v iných oblastiach. Jej vedci tento rok prispeli k výskumu kumránskych zvitkov od Mŕtveho mora. A v piatok 27. júla sa vesmírny úrad nemohol nepodieľať na pozorovaní najdlhšieho úplného zatmenia Mesiaca v tomto storočí.