Foto: nasa.gov
„Oblasť pristátia v kráteri Jazero ponúka geologicky bohatý terén s útvarmi starými až 3,6 miliardy rokov, ktoré by mohli potenciálne poskytnúť odpovede na dôležité otázky planetárnej evolúcie a astrobiológie. Získanie vzoriek z tejto unikátnej oblasti spôsobí prevrat v našom pohľade na Mars a na jeho schopnosť ukrývať život,“ vysvetlil dôvody rozhodnutia šéf vedeckých misií NASA Thomas Zurbuchen.
Konkrétnym miestom má byť Jazero či jeho blízke okolie pradávnej rieky, ktorá sa kedysi vlievala do zhruba 45 kilometrov širokého a približne 500 metrov hlbokého kráterového jazera. Práve to je podľa expertov príhodná lokalita, kde Mars 2020 môže pátrať po stopách mikrobiálneho života a zároveň pokračovať vo výskume histórie a vývoja červenej planéty.
"Prvou skutočnosťou priťahujúcou pozornosť je, že jazerá na Zemi sú veľmi vhodné pre život a tiež tam život je. Druhou potom je, že delty sú mimoriadne dobré pre uchovanie známok biologického života, akéhokoľvek dôkazu života, ktorý kedysi mohol existovať vo vode tohto jazera alebo na rozhraní vody a sedimentu, "objasnil výber miesta vedec Kenneth Farley z Laboratória prúdových pohonov (JPL) NASA, ktorý sa projektu Mars 2020 zúčastňuje.
Pri vývoji Marsu 2020 vedci vychádzajú z veľmi úspešného vozítka Curiosity, ktoré na susednej planéte báda od augusta 2012. Nový robotický výskumník bude mať tiež hmotnosť približne okolo jednej tony a bude vybavený jadrovým termoelektrickým generátorom.
Foto: nasa.gov
Aj Mars 2020 využije pristávací systém so žeriavom vybaveným raketami, ktorý sa po zostupe marsovskou atmosférou bude vznášať nad povrchom a rover naň opatrne spustí. Pôjde ale o vyspelejší systém TRN (Terrain Relative Navigation), ktorý bude vyhodnocovať terén pod sebou a navedie žeriav nad miesto mimo nebezpečné útesy, veľké balvany a piesočné pasce, cez ktoré by bolo ťažké prejsť. Tieto tri úskalia sa v „delte“ pri krátere Jazero nachádzajú.
Aj prístrojové vybavenie budúceho robotického bádateľa na Marse bude pokročilejšie. Podľa informácií NASA bolo vybraných sedem prístrojov. Úplnou novinkou nebude kamerový systém Mastcam-Z so zoomom, ktorý vie robiť aj panoramatické a spektroskopické snímky. Novinkou ale bude ďalšie zariadenie SuperCam, ktoré dokáže vďaka chemickému a mineralogickému rozboru zistiť organické látky v povrchových horninách, zatiaľ čo prístroj Pixla bude na povrchu Marsu pátrať po chemických prvkoch. Zloženie vzoriek pôdy a možný obsah organických látok bude skúmať aj zariadenie Sherl.
Dôležitým aparátom pre budúce ľudské výpravy je MOXIE – má skúšať výrobu kyslíka z atmosféry Marsu, ktorú tvorí oxid uhličitý. Vo výbave bude aj „meteorologická stanica“ MEDA, ktorá bude zaznamenávať údaje o prostredí v okolí vozítka, ako je teplota, vlhkosť, veľkosť a tvar prachových častíc a rýchlosť a smer vetra. Geologické podložie má pomocou radaru prebádať prístroj RIMFAX.
Náklady projektu sa majú pohybovať okolo 1,9 miliardy dolárov. Na prvý pohľad nejde o nič lacné, avšak je to približne o 600 miliónov dolárov menej ako prostriedky vynaložené na misiu Curiosity, poznamenal server spaceflight Now. Štartovacie okno pre odlet Marsu 2020 zo Zeme sa podľa tohto portálu otvorí 17. júla 2020 s predpokladaným pristátím na červenej planéte 18. februára 2021.