Pristátie blízko marsovského rovníka v Elysium Planitia sa predpokladá okolo 21. h SEČ. Na potvrdenie toho, či celý manéver zostupu a dosadnutie – vrátane odhodenia tepelného štítu, správneho roztvorenia špeciálneho padáka, vysunutia troch pristávacích vzpier a zážihu brzdiacich motorov – bol úspešný, bude musieť riadiace stredisko na Zemi chvíľu počkať. Preto tiež NASA oznámila, že tlačová konferencia po pristátí sa nebude konať skôr ako o 23. hodine.
O tom, že úspešné pristátie na Marse zďaleka nie je zaručené, svedčia štatistiky. Úspešných misií s pristátím bolo doteraz len 40 percent. O obťažnosti dostať zariadenie na povrch susednej planéty sa presvedčila aj Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorej sonda Schiaparelli sa v roku 2016 vinou zlyhania počítača zrútila.
Zostup s pristátím má trvať šesť minút
Celý zostup s pristátím má trvať šesť minút. InSight počas neho musí zbrzdiť z rýchlosti 19 800 kilometrov za hodinu, s ktorou vletí do atmosféry, na iba osem kilometrov za hodinu. Vstupný uhol pritom musí byť 12 stupňov; ak bude uhol väčší, sonda môže zhorieť, ak bude menší, môže sa odraziť späť do vesmíru. Sledovať toto dianie a informovať o ňom v rôznych časových intervaloch bude niekoľko prístrojov. NASA pripravila na túto príležitosť špeciálne komunikačné kanály.
Sama sonda môže vyslať k Zemi dva typy signálov, jeden slabší bezprostredne po pristátí a o sedem minút neskôr ďalší, silnejší. Ten druhý bude priaznivou správou, pretože bude znamenať, že InSight je v dobrom stave. Ešte niekoľko hodín však potrvá, než sa potvrdí, či modul bez problémov roztvoril solárne panely. Časové oneskorenie, teda čas, než signál dorazí z Marsu na Zem, je osem minút.
Vedci pre istotu pripravili tri alternatívne spôsoby odovzdania správ od nového robotického výskumníka na červenej planéte. O jeden sa majú postarať dva minisatelity Marc prezývané Wall-E a Eva. InSight na ceste k Marsu sprevádzajú a sledujú a ich úlohou bude odovzdať údaje o pristávacom manévri. Ide o unikátny test možného lacnejšieho komunikačného spojenia pri budúcich misiách v hlbokom vesmíre.
Náklady presiahli miliardu dolárov
Okrem toho má NASA ešte k dispozícii dva „veterány“. Od roku 2001 okolo Marsu lieta sonda 2001 Mars Odyssey a od roku 2006 Mars Reconnaissance Orbiter (MRO). Prvý satelit by mal podľa NASA predovšetkým potvrdiť roztvorenie solárnych panelov, ktoré budú zabezpečovať pre InSight dostatok energie. MRO potom bude zaznamenávať celý zostup s pristátím pre prípad, že by v priebehu vznikol nejaký problém.
Na 485 miliónov kilometrov dlhú cestu sa 358 kilogramov ťažká sonda InSight (Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport) vydala 5. mája. Z Vandenbergovej leteckej základne v Kalifornii ju do vesmíru vyniesla raketa Atlas V.
Celkové náklady na projekt podľa NASA presiahli miliardu dolárov. Američania pritom investovali 814 miliónov dolárov. Ďalších 180 miliónov stál vývoj a výroba prístrojov SSEI a HP3, ktoré pre InSight dodali Francúzsko a Nemecko.
Veľmi citlivý francúzsky seizmometer SEIS (Seismic Experiment for Interior Structure) bude registrovať a opisovať otrasy pôdy pri udalostiach, ako sú „marsotrasenie“ alebo dopady meteoritov. Zaznamenané údaje poslúžia na lepšie poznanie marsovskej kôry.
Nemecký prístroj HP3 (Heat Flow and Physical Properties Package) je schopný zavŕtať sa až päť metrov pod povrch a merať prúdenie tepla v hlbinách štvrtej planéty slnečnej sústavy. Tieto informácie odhalia veľa o jej vnútri, jej vývoji aj o tom, či má rovnaké zloženie ako Zem.
Do výbavy patrí aj prístroj RISE s dvoma rádiovými anténami. S jeho pomocou bude možné veľmi presne sledovať lokáciu InSight. Mars, rovnako ako Zem, na svojej obežnej dráhe kolíše a získanie údajov o tom pomôže vedcom skúmať, ako je pohyb planéty okolo Slnka ovplyvňovaný jej vnútornou štruktúrou. Merania tiež poskytnú informácie o základných vlastnostiach jadra Marsu. Poodhalia, v akej hĺbke sa jadro stáva pevné a aké iné látky sa v ňom okrem železa môžu nachádzať.