Názov dostal podľa rímskeho boha vojny Marta; hovorí sa mu aj červená planéta – červený je prach a piesok bohatý na oxid železitý.
Na Marse je tiež najvyššia známa hora slnečnej sústavy – vulkán Olympus Mons, týčiaci sa do výšky 27 kilometrov nad povrchom planéty.
Na Marse zrejme bývala tekutá voda, ale v časoch, keď tam boli úplne odlišné podmienky. Dnes sa v tamojšom riedkom ovzduší voda v tekutom skupenstve nevyskytuje (len ako vodná para alebo ako jemné ľadové kryštáliky). Podľa tohtoročnej správy talianskych vedcov, uverejnenej v časopise Science, je však možné, že sa pod ľadom v blízkosti južného pólu nachádza veľké soľné jazero.
Výskum Marsu:
Foto: nasa.gov
- Prvé neúspešné pokusy o vyslanie sond k Marsu uskutočnil Sovietsky zväz v októbri 1960, sondy Marsnik 1 a Marsnik 2 sa ale nedostali ani za hranice zemskej atmosféry.
- Ako prvá úspešne preletela okolo Marsu v júli 1965 americká sonda Mariner 4, ktorá tiež zaobstarala prvé snímky povrchu. Ďalšia americká sonda Mariner 9 bola v novembri 1971 ako prvá navedená na obežnú dráhu Marsu – bola to zároveň prvá sonda na obežnej dráhe inej planéty.
- Na povrch Marsu dopadol ako prvý v novembri 1971 sovietsky Mars 2, ale kontakt s ním nebol nadviazaný. Len pár sekúnd trvalo 2. decembra 1971 spojenie s jeho sesterskou sondou Mars 3.
- Prvá úspešne pristála 20. júla 1976 americká sonda Viking 1, ktorá potom šesť rokov (do novembra 1982) mapovala povrch – dĺžkou pobytu vytvorila nadlho rekord, ktorý prekonal až v roku 2010 rover Opportunity (ten je na Marse od januára 2004 dodnes, po mohutnej prachovej búrke tento rok v júni sa však odmlčal). Sonda Viking 1 na Zem odoslala okrem iného prvú farebnú fotografiu povrchu Marsu a so sondou Viking 2, ktorá pristála na Marse o dva týždne neskôr, zaobstarala vyše 50 000 snímok, ale stopy života nenašla.
- Americká sonda Phoenix (na Marse fungovala od mája do novembra 2008) tam našla 31. júla 2008 definitívny dôkaz o existencii vody. Zatiaľ poslednou americkou sondou na Marse bola Maven, ktorá odštartovala v novembri 2013 a k planéte doletela v septembri 2014. Jej úlohou bolo skúmanie horných vrstiev atmosféry, teraz má fungovať ako telekomunikačná družica pre spojenie sond na povrchu so Zemou.
- Úspešné sondy k Marsu vyslali doteraz len Rusko (a predtým Sovietsky zväz), Spojené štáty, Európska vesmírna agentúra (ESA) a India, pričom prieskum priamo na povrchu sa zatiaľ darí len Američanom. Sovietske pokusy zo začiatku 70. rokov neboli príliš úspešné, nedarilo sa však ani európskej agentúre ESA o dekády neskôr. V decembri 2003 síce na povrch Marsu dosadla sonda Beagle 2, nezačala ale komunikovať, pretože sa jej nepodarilo rozložiť solárne panely.
- Pred dvoma rokmi sa skončil neúspechom aj ďalší európsky pokus o prieskum povrchu červenej planéty. V októbri 2016 mal na Marse pristáť v rámci spoločného projektu ESA a ruskej agentúry Roskosmos modul Schiaparelli, zameraný na hľadanie prípadných stôp života. Počas pristávacieho manévru sa však roztrieštil o povrch, a to pre zlú technickú a programovú prípravu. Modul predčasne odhodil padáky a na povrch narazil rýchlosťou 540 kilometrov za hodinu.
- Sondy k Marsu neúspešne vyslali aj Japonsko a Čína. V novembri 2013 sa potom štvrtou mocnosťou sveta, ktorá dosiahla červenú planétu, stala India s družicou Mangalján, ktorá sa podobne ako americký Maven zameriava na prieskum atmosféry.
- Teraz skúma Mars sedem sond, z toho šesť z jeho obežnej dráhy: Mars Odyssey (od októbra 2001; USA), Mars Express (od decembra 2003; ESA), Mars Reconnaissance Orbiter (od marca 2006, USA), Maven (od septembra 2014, USA), Mangalján (od septembra 2014, India) a Trace Gas Orbiter (priniesla modul Schiaparelli; od októbra 2016, ESA). Na povrchu Marsu je potom po tohtoročnom odmlčaní Opportunity – jediné robotické vozidlo, americkej Curiosity (od augusta 2012).