Informovala o tom na svojom blogu americká vesmírna agentúra NASA, podľa ktorej je sonda plne funkčná a všetky systémy pracujú, ako majú.
Parkerova solárna sonda prvý oblet dokončila 19. januára, keď dosiahla svojho prvého afélia, najvzdialenejšieho bodu orbitu od Slnka. Prvé perihélium, najväčšie priblíženie k Slnku, zvládla 6. novembra, keď sa k povrchu hviezdy priblížila na 24 miliónov kilometrov. Druhé perihélium má dosiahnuť 4. apríla.
Na Zemi bolo z prístrojov sondy už prijatých viac ako 17 gigabitov vedeckých údajov. Úplná sada dát získaných počas prvého obletu okolo Slnka by mala podľa NASA doraziť do apríla.
„Bol to poučný a fascinujúci prvý oblet,“ komentoval udalosť šéf projektu Parker Solar Probe Andy Driesman z Laboratória aplikovanej fyziky (APL) Univerzity Johnsa Hopkinsa. „Dozvedeli sme sa veľa o tom, ako sonda funguje a ako reaguje na slnečné prostredie, a som hrdý na to, že predpoklady tímu boli veľmi presné,“ dodal.
Laboratórium aplikovanej fyziky Univerzity Johnsa Hopkinsa sondu pre NASA navrhla, vyrobila a misiu tiež riadi. „Údaje, ktoré sme dostali, naznačujú veľa nových vecí, ktoré sme doteraz nevideli, a potenciálne nové objavy. Parkerova solárna sonda napĺňa očakávania, že misia odhalí tajomstvo Slnka,“ reagoval ďalší vedec z tímu APL Nour Raouafi.
Sonda sa vydala k Slnku z floridského Mysu Canaveral vlani 12. augusta. Cieľom projektu s rozpočtom okolo 1,5 miliardy dolárov je získať nové poznatky o našej hviezde, ktoré napríklad umožnia lepšie predpovedať solárne búrky, ktoré môžu ohroziť pozemské rozvodnej siete alebo satelitnú navigáciu.
Ide o prvé zariadenie vyslané ľuďmi s cieľom preniknúť do koróny, teda oblasti atmosféry Slnka. Vedci chcú, aby im zaslané údaje pomohli objasniť, prečo teplota koróny, dosahujúca až niekoľko miliónov stupňov Celzia, je o niekoľko rádov vyššia ako teplota okolo 5 500 stupňov na povrchu hviezdy.
Misia sondy je rozplánovaná do roku 2025. Najviac sa má aparát k Slnku priblížiť v roku 2024, a to na 6,164 milióna kilometrov. Čím viac sa bude k hviezde približovať, tým viac bude tiež prekračovať rekord najrýchlejšie letiaceho kozmického prístroja. Preto vôbec najvyššiu rýchlosť okolo 690 000 kilometrov za hodinu by sonda mala dosiahnuť práve v roku 2024. Pred štartom Parkerovej solárnej sondy rekord 247 000 kilometrov za hodinu držal od apríla 1976 nemecko-americký aparát Helios 2.