Video: Musíme sa naučiť žiť vo vesmíre. Dokážeme to?

Dnes podľa Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity každý človek, ktorý platí na Slovensku dane, dáva na náš slovenský program približne 26 centov ročne.

28.02.2019 13:01
zem-shutterstock 1251305182 Foto:
Ilustračné foto.
debata (6)
Video
Vladimír Remek rozpráva o svojom pocite z vesmíru a možnom budúcom živote v kozme.

Mohli by sme povedať, že pred šesťdesiatimi rokmi vtedajšie Československo stálo pri zrode výskumu vesmíru. V roku 1957 naše observatóriá sledovali trajektóriu družice Sputnik 1. Potom sme spolupracovali na medzinárodnom programe Interkozmos a v roku 1978 bol Vladimír Remek prvým kozmonautom, ktorý nepochádzal zo Spojených štátov alebo Sovietskeho zväzu. To je však už sláva hádam aj zabudnutá.

Dnes podľa Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity každý človek, ktorý platí na Slovensku dane, dáva na náš slovenský program približne 26 centov ročne. Slovensko totiž ako spolupracujúci člen prispieva na činnosť Európskej vesmírnej agentúry sumou 1,36 milióna eur za rok. Česká republika až 46 miliónmi, ktoré sa podľa astronóma a riaditeľa brnianskej hvezdárne Jiřího Dušeka vracajú v podobe vesmírneho priemyslu. Napríklad v Brne funguje podnikateľský inkubátor, ktorý sa zameriava na rozvoj technologicky progresívnych startupov, ktoré vo svojich komerčných produktoch a službách využívajú vesmírne technológie alebo systémy. Jedna z firiem pracuje napríklad na vývoji softvéru kozmického simulátora, ktorý sa bude využívať pri simulácii pohybu vesmírnych plavidiel.

Podľa prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu, ktorý letel do vesmíru v roku 1999, jadrom problému je neexistencia centrálneho riadiaceho a koordinačného orgánu na národnej úrovni, ktorý by mal prehľad o možnostiach našich vedeckých, výskumných, vzdelávacích, konštruktérskych a výrobných inštitúcií. „Zároveň by zisťoval možnosti ich zapojenia do medzinárodných programov a vedel by naše kapacity predať,“ myslí si Bella.

Posunom by podľa neho bolo aj plnohodnotné členstvo v Európskej vesmírnej agentúre ESA, ktorá vytvára platformu pre výskum v oblasti vesmíru. Pred dvoma týždňami prišla na Slovensko v rámci konferencie 20. výročie vesmírnej misie aj zástupkyňa ESA francúzska kozmonautka Claudie Haigneré, ktorej manžel patril do posádky lode Sojuz TM-29, ktorej členom bol aj náš Bella.

Haigneré vyzdvihla, že každé euro investovaného vesmírneho programu sa vracia dvojnásobne do európskej ekonomiky. „Na sto pracovných miest vo vesmírnom priemysle sa vytvára ďalších deväťdesiat v pridružených odvetviach,“ uviedla. Dodala, že Slovensko ako člen Európskej únie môže využívať produkty vesmírnej agentúry, ako je napríklad navigácia Galileo, keďže však nie sme plnoprávnym členom agentúry, nepodieľame sa na jej benefitoch pri vývoji.

Vízia v tomto prípade musí byť na Slovensku dlhodobá. „Chýba nám vesmírny priemysel. A nemyslím si, že do desiatich rokov tu nejaký bude,“ slovenský astrofyzik Norbert Werner, ktorý vedie výskumný tím na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti či prednáša na Hirošimskej univerzite, je skeptický. Pridáva sa k nemu aj ďalší popredný fyzik Jozef Masarik. Podľa neho sa totiž „na Slovensku podporuje iba to, čo je zadarmo“. Dodáva, že tak, ako sa nezaujímame o veci na Zemi, tak sa nezaujímame o vesmír a nepodporujeme vedu a výskum.

Prvý československý kozmonaut Vladimír Remek vidí vo vesmíre druhý domov pre ľudstvo. „Nemôžeme sa spoliehať, že Zem tu bude pre nás ďalších niekoľko miliárd rokov. Vesmírna loď bude pre nás novodobou Noemovou archou,“ prorokuje. Bella sa pridáva: „Človek má svoje miesto vo vesmíre. Ide o to, aby sa v ňom naučil žiť.“

Vladimír Remek (70) ako prvý československý kozmonaut a prvý kozmonaut, ktorý nebol občanom USA alebo Sovietskeho zväzu, otvoril cestu do vesmíru malým národom. Európska vesmírna agentúra sa k nemu hlási ako k prvému európskemu kozmonautovi. Remekov otec pochádzal z Mojšovej Lúčky, ktorá je dnes časťou Žiliny.

Prvý československý kozmonaut Vladimír Remek. Foto: Robert Hüttner
kozmonaut, konferencia, remek Prvý československý kozmonaut Vladimír Remek.

Historicky prvá medzinárodná vesmírna posádka na lodi Sojuz 28 na palube s Remekom a Alexejom Gubarevom zo ZSSR – vyletela 2. marca 1978.

Remek sa bez problémov priznal, že na začiatku letu trpel nevoľnosťou, čo bola reakcia na stav beztiaže. Jeho sovietski kolegovia niečo podobné zapreli, obávali sa, že priznaním by prišli o šancu opätovne letieť do vesmíru.

Prvý československý kozmonaut mal na starosti aj experimenty. Skúmal napríklad rozmnožovanie rias chlorella, ktoré sa využívajú ako doplnok stravy.

„Vravieval som, že na cestu do vesmíru nikdy nezabudnem, dnes už radšej podotknem, že len dovtedy, kým mi to Alzheimer nezoberie,“ vtipne poznamenáva Remek. „Bol to obrovský zážitok. Musíme si predstaviť dobu pred štyridsiatimi rokmi. Nemali sme ešte mobilné telefóny, ale už sme leteli do vesmíru,“ usmieva sa.

Ivan Bella (54) prvý slovenský kozmonaut. Slovensko sa vďaka jeho misii stalo 21. krajinou, ktorá vyslala svojho občana do vesmíru. Pobyt historicky prvého Slováka vo vesmíre dohodli ruská a slovenská strana v rámci realizácie medzivládnej dohody o vyrovnaní zadlženosti bývalého ZSSR a Ruskej federácie voči SR, teda v rámci tzv. deblokácie ruského dlhu.

Zatiaľ jediný slovenský kozmonaut Ivan Bella. Foto: Robert Hüttner
kozmonaut, konferencia, bella, Zatiaľ jediný slovenský kozmonaut Ivan Bella.

Kozmonauti v rámci prípravy museli podstúpiť množstvo lekárskych vyšetrení na Slovensku aj v Rusku. Naučili sa ovládať kozmickú loď, zvládnuť navigáciu podľa vesmírnych telies pre prípad, že by technika vypovedala službu. Vytrénovaní boli aj na prežitie niekoľkých dní v akýchkoľvek podmienkach, ak by neočakávane pristáli v odľahlých končinách sveta. Súčasťou prípravy boli aj matematické testy vo výške 7¤500 metrov pri extrémne nízkom tlaku a riedkom vzduchu. Zo štvorice uchádzačov bol vybratý pilot Ivan Bella.

Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala presne 20. februára 1999 o 5.17 SEČ z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Bellu bol na palube aj veliteľ Viktor Afanasiev z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré z Francúzska. Len 8 minút a 46 sekúnd trvalo, kým raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry. Bella spomína, že bezváhový stav nastane veľmi prudko, intenzívne, až šokovo. Raketa krúžila okolo planéty ešte dva dni a s vesmírnou stanicou Mir, v tom čase najväčším objektom na obežnej dráhe, sa spojila 22. februára.

Bella sa podieľal na šiestich výskumných úlohách, vedecký program niesol názov Štefánik. Najznámejší experiment Ivana Bellu na stanici MIR mal pracovný názov Prepelica. Išlo o výskum zabezpečenia života za hranicami zemskej biosféry a vytvárania podmienok na dlhodobý pobyt človeka vo vesmíre. Cieľom bolo uzavrieť reprodukčný systém japonskej prepelice, ako významnej súčasti výživy kozmonautov, teda liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave. Vyliahnuté prepelice sa podarilo prepraviť na Zem, pričom tri prežili extrémne podmienky a zimu pri pristávaní. Podľa informácií sa navrátilé prepeličky zle vyvinuli a po čase uhynuli.

Vo vesmíre strávil Ivan Bella počas 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #kozmonaut #kozmonauti #Vladimír Remek #Ivan Bella