VIDEO: Teleskop Kepler otvoril dvere k exoplanétam

Pred štartom amerického teleskopu Kepler v marci 2009 bolo známych len 340 exoplanét (planét mimo slnečnej sústavy), teraz je ich práve vďaka Keplerovej misii známych cez 3 900 (a 650 viacplanetárnych systémov).

05.03.2019 11:01
kepler eof 08-01-ws-oil-paint filter Foto:
Keplerov teleskop.
debata (1)

Teleskop, ktorý kvôli vyčerpaniu paliva doslúžil vlani 20. októbra, počas svojej viac než deväťročnej činnosti pozoroval 530 506 hviezd v súhvezdí Labute, objavil 2 662 exoplanét a okolo 30 planét s veľkosťou porovnateľnou so Zemou, ktoré obiehajú v obývateľnej zóne, kde môže byť kvapalná voda.

Práve vďaka tomuto teleskopu, ktorý odštartoval pred desiatimi rokmi, 7. marca 2009, ľudstvo získalo definitívne potvrdenie, že exoplanéty sú bežnou súčasťou vesmíru (podľa výpočtov by na každú hviezdu v Mliečnej dráhe mala pripadať minimálne jedna exoplanéta).

„Keď sme pred 35 rokmi začali uvažovať o niečom na spôsob tejto misie, nepoznali sme ani jednu planétu mimo slnečnej sústavy,“ povedal vlani hlavný vedecký pracovník misie William Borucki, ktorý je už v penzii, a dodal: „Teraz vieme, že planéty sú všade. Kepler nám nastavil nový kurz plný sľubných objavov pre budúce generácie.“

Objavy teleskopu Kepler, ktorý sa do dejín kozmonautiky zapísal ako jedna z najúspešnejších misií celej histórie, tiež položili základy nového odboru, na ktorých budú môcť astronómovia stavať v ďalších rokoch. "Tento prvý americký lovec exoplanét výrazne prekonal všetky naše očakávania.

Vydláždil nám cestu k ďalšiemu prieskumu a hľadaniu života v slnečnej sústave a ďalej," uviedol vlani Thomas Zurbuchen, administrátor z vedeckého riaditeľstva NASA a dodal: „Nielen že nám ukázal, ako veľa planét vo vesmíre je, ale tiež zapálil iskru úplne nového poľa výskumu, ktoré zasiahlo vedeckú komunitu. Jeho objavy vrhli na naše miesto vo vesmíre nové svetlo a osvetlili napínavé tajomstvo a možnosti u iných hviezd.“

Vedci či filozofi sa po celé stáročia domnievali, že existujú planéty mimo našej slnečnej sústavy, neexistoval ale žiadny spôsob ako ich objaviť. V existenciu exoplanét veril napríklad aj starogrécky filozof Epikuros, ktorý napísal: „Existuje nekonečne mnoho svetov, podobných tomu nášmu, aj úplne odlišných.“ Prvá exoplanéta (Gamma Cephei Ab) bola objavená až v roku 1988, na svoje potvrdenie si ale musela počkať do roku 2002.

V čase štartu teleskopu bolo známych len asi 340 exoplanét, väčšina z nich ale boli takzvaní „plynní obri“ podobní Jupiteru. Na nich panovali extrémne podmienky (niektoré veľmi horúce, iné naopak večne zmrznuté).

Misia sondy Kepler s hmotnosťou 1 039 kilogramov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) dostala meno po nemeckom astronómovi Johannesovi Keplerovi (1571–1630). Misia bola plánovaná v rámci vedeckého programu Discovery na prelome milénia a schválená bola v decembri 2001. Kepler mal do vesmíru letieť v roku 2006, ale nakoniec bol presunutý až na rok 2009. Bolo potrebné pracovať s návrhom a vývojom teleskopu, ale celý program Discovery sa tiež musel otriasť zo straty sondy Contour v roku 2002 aj z finančných problémov.

Ďalekohľad bol navedený na heliocentrickú obežnú dráhu, čo zaručilo, že sa mu do zorného poľa nikdy nedostane Slnko či Mesiac, ktoré by pozorovanie narušili. Srdcom Keplera bol Schmidtov teleskop s priemerom 95 centimetrov, ktorý pracoval ako fotometer merajúci jasnosť hviezd a odchýlky tejto hodnoty, ktoré môžu byť spôsobené tranzitujúcou exoplanétou, ale aj inými javmi.

Kepler sledoval oblasť medzi súhvezdiami Labute a Lýry preto, že je bohatá na hviezdy. Misia bola pôvodne plánovaná na 3,5 roka. Počas tejto doby nepretržite skúmala 150 000 hviezd v súhvezdí Labute. Po štyroch rokoch, kedy boli splnené ciele primárnej misie, mechanické poruchy pozorovanie dočasne zastavili. Vďaka tímu projektu sa podarilo funkčnosť zariadenia predĺžiť v rámci rozšírenej misie pod označením K2, počas ktorej sa množstvo sledovaných hviezd rozrástlo až na viac ako 500 000.

Prvý Keplerov objav exoplanéty oznámili vedci 4. januára 2010, v decembri 2011 obletela svet správa o objave planéty Kepler-22b, čo bola prvá super-Zem obiehajúca v obývateľnej zóne okolo hviezdy podobnej Slnku. V roku 2014 bola objavená planéta veľkosti Zeme Kepler-186f, ktorá obieha v obývateľnej zóne, o rok neskôr exoplanéta Kepler-452B, ktorá je porovnateľná so Zemou veľkosťou aj vzdialenosťou od svojho Slnka. Významné objavy z fázy K2 obsahovali napríklad systém K2–138 či systém K2–72, ktorý obsahuje štyri kamenné planéty, z ktorých dve môžu byť v obývateľnej zóne.

Na úspešné bádanie teleskopu Kepler v oblasti exoplanét nadväzuje ďalší vesmírny ďalekohľad NASA – Satelit pre výskum tranzitujúcich exoplanét (TESS). Vypustený bol vlani v apríli a zameriava sa na planéty obiehajúce okolo 200 000 najjas­nejších a Zemi najbližších hviezd. Neskôr môžu byť tieto planéty bližšie skúmané z hľadiska existencie života pri následných misiách, ako je chystané vypustenie vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba.

Video: Pozrite si rozhovor s prvým československým kozmonautom Vladimírom Remekom, v ktorom hovorí aj o možnosti budúceho života vo vesmíre.

Video
1 debata chyba