Povedal to vedúci oddelenia kozmickej fyziky Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky Ondřej Santolík.
Jeho tím vedcov navrhol modul, ktorý bude merať elektromagnetické polia a skúmať existenciu bleskov na Marse. Je súčasťou európskej sondy ExoMars 2020, ktorá by v roku 2021 mala na planéte pristáť. Vedci už dávnejšie zistili existenciu bleskov na Jupiteri, Saturne, Uráne a Neptúne.
Na Zemi sa blesky tvoria v búrkových mrakoch nabíjaním ľadových kryštálov, ktoré sa podľa Santolíka nevyskytujú v atmosfére Marsu. „To, čo sa tam ale môže nabíjať, je prach, ktorého sa v tej riedkej atmosfére veľa vznáša. Sú tam globálne prachové búrky a vyskytujú sa takzvaní šibali, čo sú malé tornáda,“ povedal Santolík.
Vo vzduchových víroch sa môže nabíjať prach a môže dochádzať k elektrickým výbojom podobným bleskom. „Je to podobné ako na Zemi, kde sa pri výbuchu sopky dostane prach do atmosféry, kde sa nabije. Takéto výboje tiež vyžarujú elektromagnetické vlny a tie by sme mohli vidieť na Marse,“ vysvetlil fyzik. Zatiaľ ale nie je možné určiť, ako presne budú výboje vyzerať. Kvôli nízkemu tlaku na Marse a neprítomnosti búrkových oblakov by mohli elektrické výboje vyzerať, ako malé sršne medzi časticami prachu.
Podľa vedca taký jav, ktorý budú skúmať na Marse, ešte nikto nevidel. Existuje ale laboratórny experiment, ktorý dokazuje, že niečo také je možné.
Napríklad na Jupiteri Santolíkov tím už skôr zistil existenciu bleskov, ktoré zrejme majú rovnaký mechanizmus ako tie na Zemi vďaka prítomnosti vody v atmosfére, ktorá môže zmrznúť. „Zistili sme, že sú tie blesky rovnako časté ako na našej planéte. Keď pošleme družicu na obežnú dráhu Zeme, tak ona vidí niekoľko bleskov za sekundu a na Jupiteri sme to videli podobne,“ doplnil Santolík.
K projektu výskumnej sondy ExoMars sa tím z Ústavu fyziky atmosféry pridal v roku 2015. Sonda bola vyvinutá Európskou vesmírnou agentúrou ESA v spolupráci s ruskou agentúrou Roskosmos. Do vesmíru ju vynesie ruská raketa Proton-M. Pristátie na Marse je plánované na apríl 2021.