Jeho povrch sa scvrkáva, podobne ako sa gulička hroznového vína mení na hrozienka, priblížili vedci. Práve kvôli tomuto procesu dochádza k zemetraseniu, ktoré vedci na Mesiaci zistili analýzou dát z misií Apollo v 60. a 70. rokoch.
Tieto „lunotrasenia“ mali silu od dvoch do piatich stupňov Richterovej škály.
Podľa NASA sa náš prirodzený súputnik zmenšuje, ako sa jeho vnútro ochladzuje, a vytvára tak vytláčaním častí krehkej kôry nad okolité časti špecifické geologické formácie, ktoré sa nazývajú silové zlomy. Osem z 28 epicentier bolo zistených v okruhu 30 kilometrov od týchto zlomov.
Rozbory tiež ukázali, že k šiestim zemetraseniam došlo v okamihu, keď bol Mesiac v takzvanom apogeu. To je najvzdialenejší bod od Zeme na jeho obežnej dráhe. Ide navyše o dobu, pri ktorej gravitácia našej planéty na neho vyvíja ďalší tlak.
Vedci veria, že tlak, ktorý vzniká pri stláčaní mesačnej kôry globálnymi kontrakciami a silami pravdepodobne spôsobuje, že spomínané zlomy sa posunú a vyvolajú ony otrasy mesačného povrchu.
Iné dôkazy o nedávnej tektonickej aktivite na Mesiaci zahŕňajú stopy na jeho povrchu od zosuvov pôdy alebo uvoľnených kameňov, ktoré ešte neboli „vymazané“ dopady mikrometeoroidov.
Novo publikovaný výskum v odbornom časopise Nature Geoscience každopádne zistil, že Mesiac sa mierne zmenšuje a môže byť stále tektonicky aktívny.