Potvrdzovať to má nová štúdia, ktorú publikoval odborný časopis Nature Geoscience.
Trpasličia planéta Pluto je asi 4,6 miliardy rokov stará a nevyskytuje sa v blízkosti žiadneho plynného obra, ktorý by ju mohol zahrievať prílivovými silami. Preto mal tunajší oceán pred miliónmi rokov zamrznúť, lenže dôkazy naznačujú, že to tak nie je.
O existencii oceánu na bývalej deviatej planéte slnečnej sústavy, preklasifikovanej na trpasličiu v roku 2006, sa špekulovalo už skôr.
Nová štúdia predpokladá izolačnú vrstvu plynných hydrátov, ktoré sú podobné ľadovým pevným látkam a formujú sa, keď sú bubliny plynu – v tomto prípade metánu – zachytené medzi zmrznutými molekulami vody.
Počítačová simulácia japonských expertov z Tokijského technologického inštitútu či Hokkaido University a ich amerických kolegov z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz ukazujú, že oceán s prítomnou vrstvou plynného hydrátu zamŕza pomerne ťažko. Bez tejto vrstvy by však kompletne zamrzol už pred stovkami milionov rokov.
Teória by podľa agentúry Reuters tiež mohla vysvetliť jedinečné zloženie atmosféry Pluta, ktorá je bohatá na dusík, ale chudobná práve na metán.
Vedci ďalej hovoria, že ak môžu zmienené izolačné vrstvy plynných hydrátov uchrániť podpovrchové oceány pred definitívnym zmrznutím, môže byť vo vesmíre viac oceánov, ako sme sa dosiaľ domnievali.