Armstrong urobil v roku 1969 povestný 'veľký skok pre ľudstvo'

Americký astronaut Neil Armstrong bol prvým človekom, ktorý sa pred polstoročím prešiel po Mesiaci. Niekdajší skúšobný pilot bol veliteľom misie Apollo 11, ktorá odštartovala z kozmodrómu na floridskom myse Canaveral 16. júla 1969 a o štyri dni neskôr pristála na povrchu prirodzenej družice Zeme. Armstrong potom urobil povestný "veľký skok pre ľudstvo", pri ktorom mu vtedy asistoval jeho kolega Buzz Aldrin.

20.07.2019 08:00 , aktualizované: 20:00
debata (12)
VIDEO: V tento významný deň sa po celých Spojených štátoch konajú oslavy. Pozrite si vo videu, ako to na nich vyzerá a aj vyjadrenie Williama Harrisa, prezidenta vesmírneho centra v Houstone. Zdroj: ČTK.
Video

Cesta rodáka z malej farmy v štáte Ohio, Neila Armstronga, do vesmíru pritom nebola jednoduchá, hoci lietať túžil od detstva. V šestnástich, teda vo veku, keď mladí Američania zvyčajne dostávajú vodičský preukaz, už mal Armstrong prvú pilotnú licenciu a vďaka svojmu nadaniu a školským úspechom si mohol vyberať univerzitu. Dostal síce ponuku na štúdium na slávnom Massachusettskom technickom inštitúte (MIT), nakoniec dal ale prednosť bližšej Purdueovej univerzite v susednej Indiane.

Aby si nemusel robiť starosti so školným, upísal sa vtedy sedemnásťročný Armstrong americkému námorníctvu – výmenou za štúdium sľúbil odslúžiť nejaký čas v uniforme. Po necelých dvoch rokoch tiež musel štúdia leteckého inžinierstva prerušiť, od odboru sa ale príliš nevzdialil. Absolvoval osemnásťmesačný letecký výcvik a krátko po dvadsiatych narodeninách sa oficiálne stal pilotom námorníctva Spojených štátov. Do civilu sa pritom hneď tak vrátiť nemal.

V rovnakej dobe totiž vypukla vojna v Kórei, v ktorej zohrali americké vojenské sily a najmä letectvo výraznú úlohu. Na kórejskom nebi tak nemohol chýbať ani Neil Armstrong. Počas roka aktívnej služby absolvoval takmer osem desiatok bojových letov a len so šťastím unikol zostreleniu. Po návrate do civilu sa vrátil aj k štúdiu a ako čerstvý držiteľ diplomu získal v roku 1955 miesto skúšobného pilota v organizácii NACA (predchodkyne Národného úradu pre letectvo a vesmír; NASA).

Pilotoval množstvo unikátnych strojov vrátane prvého nadzvukového lietadla Bell X-1. Za ovládacou pákou raketového lietadla North American X-15 sa dokonca pozrel na samú hranicu vesmíru, do výšky 63 kilometrov nad zemským povrchom. Vďaka tomu sa ocitol v skupine pilotov plánovaného raketoplánu X-20 a po jeho zrušení sa začiatkom 60. rokov dostal medzi astronautov NASA. Do vesmíru sa prvýkrát pozrel v marci 1966 ako veliteľ lode Gemini 8; bol vtedy jedným z prvých civilistov na obežnej dráhe.

Vďaka tomu, že už nebol aktívnym vojakom, sa Armstrong napokon tiež stal jedným z najznámejších astronautov všetkých čias. V pristávacím module misie Apollo 11 nazvanom Eagle (Orol) totiž sedel aj plukovník letectva Aldrin, NASA ale dospela k názoru, že prvým človekom na Mesiaci bude civilista. Aldrinovi ešte patrili prvé slová povedané na povrchu mimozemského telesa (nepovedal ale nič svetoborné, len oznámil „hladké pristátie“) a potom prišli Armstrongove hviezdne okamihy.

„Tu je základňa Tranquillity. Orol pristál!“ ozvalo sa 20. júla 1969 krátko po deviatej večer stredoeurópskeho času z Mesiaca. O štyri hodiny neskôr Armstrong zostúpil po rebríku k mesačnému povrchu a predniesol slávnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ Potom zvečnil do mesačného prachu natrvalo svoje stopy aj Aldrin a spoločne strávili „na miestečku veľkom ako záhradka“ v oblasti Mora pokoja 21 hodín a 36 minút, než sa vydali na spiatočnú cestu.

Po návrate sa Armstrong zaradil k najznámejším ľuďom sveta, napriek tomu ale zostal skromný. Nikdy nevyhľadával verejné zhromaždenia, občas však vystúpil na nejakej konferencii. V roku 1971 odišiel z NASA a osem rokov bol profesorom leteckej mechaniky na Cincinnatskej univerzite. Neskôr pracoval ako konzultant leteckých firiem, zapojil sa aj do vyšetrovania katastrofy raketoplánu Challenger v roku 1986. Zomrel v auguste 2012 krátko po 82. narodeninách.

12 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #mesiac #NASA #astronaut #Apollo 11 #50 rokov od pristátia na Mesiaci #mys Canave