USA zabodovali koncom šiestej dekády minulého storočia, kedy „malým krokom“ urobil „veľký skok pre ľudstvo“ Neil Armstrong, ktorého Apollo 11 pristálo na Mesiaci 20. júla 1969. Americký program skončil o tri a pol roka neskôr misiou Apollo 17.
O dobývanie vesmíru sa USA usilovne snažili od konca druhej svetovej vojny, na rozdiel od Sovietov však ich výskumu chýbalo jednotné vedenie. Až v roku 1958 začal fungovať Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý musel doháňať sovietsky náskok. Už v januári 1959 preletela ako prvá okolo Mesiaca sovietska sonda Luna 1, v septembri toho istého roku dosadla Luna 2 na jeho povrch a o mesiac neskôr priniesla Luna 3 prvé snímky odvrátenej mesačnej strany. Potom ale prevzali opraty v dobývaní Mesiaca Američania.
Sprvu ale program Apollo, nazvaný po gréckom bohovi svetla, harmónie a krásy, sprevádzali ťažkosti a dokonca aj tragédie. Ešte pred prvým skúšobným letom lode Apollo 1 zahynuli v januári 1967 pri cvičnej simulácii astronauti Virgil Grissom, Edward White a Roger Chaffee potom, čo kvôli skratu zachvátil ich loď požiar. Plánované lety Apolla 1, 2 a 3 sa tak kvôli nehode nekonali a pokračovali len ďalšie testy bez ľudských posádok – do vesmíru NASA postupne vyslala lode s poradovými číslami 4, 5 a 6.
Prvou robotizovanou misiou tak bolo až Apollo 7, ktoré v októbri 1968 uskutočnilo 163 obletov Zeme. Dôležitý krok k ceste na Mesiac podniklo nasledujúce Apollo 8, ktoré sa v decembri 1968 dostalo na obežnú dráhu Mesiaca. Frank Borman, William Anders a James Lovell, ktorí boli na jeho palube, sa tak ako prví ľudia dostali mimo obežnú dráhu Zeme a ako prví na svete uvideli na vlastné oči odvrátenú stranu Mesiaca. Ten desaťkrát obleteli, zaslali domov vianočné posolstvo a vrátili sa na Zem.
Po misiách Apolla 9 a 10 v marci a máji 1969 už prišlo na rad Apollo 11. Na obežnej dráhe okolo prirodzenej zemskej družice sa loď rozdelila – vo veliteľskej časti zostal na orbite Michael Collins a Armstrong s Edwinom Aldrinom v mesačnom module pristáli 20. júla 1969 na Mesiaci. Šesť a pol hodiny po dosadnutí do „Mora pokoja“ vystúpil ako prvý o 3:56 stredoeurópskeho času 21. júla Armstrong.
Potom nasledovalo ešte šesť expedícií Apolla, z ktorých len jedna nebola úspešná. Na lodi Apollo 13 v apríli 1970 vybuchla nádrž s kyslíkom a posádka sa za dramatických okolností (presvedčivo stvárnených aj v slávnom filme s Tomom Hanksom) musela vrátiť na Zem. Posledným, kto zanechal stopy v mesačnom prachu, bol v decembri 1972 veliteľ misie Apollo 17 Eugene Cernan, rodák z Chicaga, ktorého predkovia prišli do Ameriky začiatkom 20. storočia z Čiech a Slovenska.
Po roku 1972 boli loď Apollo a mohutná raketa Saturn použité ešte pre program americkej orbitálnej stanice Skylab a tiež spoločný projekt so Sovietskym zväzom Apollo-Sojuz v roku 1975.
To však boli posledné záchvevy amerického mesačného programu, hoci Cernan pri svojom odlete z Mesiaca vyjadril presvedčenie, že sa tam ľudia vrátia. Zatiaľ sa tak však nestalo, Američania sa sústredili na program raketoplánov a neskôr spolu s Ruskom na prevádzkovanie stanice na obežnej dráhe Zeme.
O návrate na Mesiac hovorili všetci traja poslední americkí prezidenti, zatiaľ ale zostáva len pri slovách, tiež termín návratu astronautov na Mesiac je skôr orientačný. George Bush hovoril o roku 2020, Barack Obama uvádzal rok 2030, rovnako ako Donald Trump, ktorého administratíva ale vidí Mesiac skôr ako prestupnú stanicu pre lety na Mars. Plán letov na zemskú družicu do roku 2031 tento rok predstavila aj ruská agentúra Roskosmos a bokom nezostávajú ani Číňania, ktorí by na Mesiaci chceli pristáť v roku 2030.