Skupina odborníkov, ktorí svoje zistenia opierajú o analýzu dát sondy Mars Express získaných počas troch rokov, to uviedla v článku zverejnenom v časopise Science. Výskumný satelit od roku 2003 obieha Mars v rámci projektu Európskej vesmírnej agentúry.
Zistenie vyvolalo medzi expertmi nadšenie. „Ak sú výskumné závery správne, je to prvýkrát, kedy sme našli dôkaz o prítomnosti veľkého vodného rezervoáru na Marse,“ komentoval objav Cassie Stuurman, geofyzik Texaskej univerzity. Scott Hubbard, ktorý v roku 2000 riadil prvý výskumný program NASA na Marse, označil zistenia za „úžasne vzrušujúce“.
Štúdia presne neuvádza hĺbku vodnej vrstvy. Talianski vedci tak nemôžu určiť, či ide o podzemnú nádrž alebo len o vrstvu kalu. Rezervoár široký asi 20 kilometrov leží pod poldruhakilometrovou vrstvou ľadu v blízkosti južného pólu. Podľa šéfa vedeckého tímu Roberta Oroseia z bolonského Národného astrofyzikálneho ústavu „nie je iné vysvetlenie“, než že ide o vodu.
Mars je veľmi chladná planéta, ale voda sa tam možno udržiava v tekutom stave vďaka rozpustenej soli. Podľa vedcov také prostredie nie je príliš priaznivé životu v tej podobe, aká je známa na Zemi. Existujú ale mikróby, ktoré sú schopné sa na slané prostredie adaptovať. „Myslím, že je to prvý kandidát na miesto, kde je život schopný vydržať,“ komentoval nález jazera Orosei.
Planetárna sonda Mars Express už v januári 2004 potvrdila prítomnosť vody priamo na povrchu Marsu. Na južnom póle identifikovala výpary molekúl vody z ľadu, a získala tak vôbec prvé priame dôkazy o jeho existencii na červenej planéte.
Tento rok v apríli vedci z rímskeho Národného astrofyzikálneho ústavu potvrdili, že sa na povrchu Marsu vyskytuje metán, teda plyn, ktorý je považovaný za možnú známku existencie živých organizmov. Výskyt metánu opäť doložili dátami z európskej družice Mars Express. Už predtým tento plyn detekovali prístroje z amerického vozítka Curiosity.