Pozorovanie vesmírnych telies podobných Zemi môže podľa neho pomôcť k skúmaniu histórie i budúcnosti Zeme. Perek sa v živote zaoberal najmä vesmírnou hmlovinou a kozmickým odpadom. V piatok 26. júla oslávil sté narodeniny.
„Cesta na Mars trvá niekoľko mesiacov, je nákladná a problémom je aj cesta späť. Satelit sa musí dostať na obežnú dráhu Zeme, potom ďalších planét, potom sa musí stať umelým mesiacom Marsu. Ďalej tam musí dopraviť živého človeka, ktorý si tam musí zabezpečiť existenciu,“ uviedol. Osídľovanie Marsu by mohlo podľa neho nastať rádovo až v stáročiach alebo tisícročiach.
Vedci ale majú podľa Pereka pred sebou dlhodobú úlohu v podobe pozorovaní telies podobných planéte Zem. Môžu tak odhaliť, kam by sa vývoj uberal, keby nedošlo k vyhynutiu dinosaurov zrážkou Zeme s meteoritom. „Prežili len malé živočíchy žijúce v norách, kam sa nedostali silné zvukové kmity. Nevieme, v čo by sa dinosaury pretvorili keby nevymreli. Čo sa stalo s ostatnými planétami? Prežili to tiež?“ povedal Perek. Skúmanie planét v rôznych štádiách vývoja by mohol odhaliť aj budúci vývoj Zeme.
Perek sa v minulosti zaoberal kozmickým odpadom, ktorý vo vesmíre zanechá každé teleso letiace zo Zeme. „V päťdesiatych rokoch tam skoro žiadny odpad nebol, astronómovia nevideli teda potrebu sa ním zaoberať. Potom sa ale kozmická činnosť rozrástla. Každý z desiatok až stoviek vypustených satelitov tam zanechal nejaké neaktívne objekty,“ vysvetlil. Navrhol, aby sekretariát OSN udržiaval zoznam týchto predmetov. Ten sa udržuje a funguje dodnes. „Keď odborníci zistia, že štát vypustil do vesmíru predmet, ale neoznámil to, je na to správcom zoznamu vyzvaný,“ doplnil.
Podľa Pereka patrí 95 percent objektov vo vesmíre ku kozmickému odpadu a ten bude stále narastať. Zaujímajú dosť miesta a treba zabezpečiť, aby sa nezrážali s aktívnymi objektmi. K tomu je nutné vysoko presné pozorovanie dráh objektov. „Pre každý objekt dokážeme odhadnúť potrebný priestor aj časovo. Je ale potrebné presnosť pozorovaní zvyšovať,“ povedal Perek.