Okrem amerických vlajok sú medzi nimi napríklad golfové loptičky, rodinné foto, soška aj ľudské výkaly, napísal server Space.com.
Pestré kolekcie roztrúsené okolo miest pristátia šiestich misií Apollo sú na mesačnom povrchu stále, aj keď možno predpokladať, že sa na stave predmetov už značne podpísal čas a predovšetkým tvrdé prostredie. Niektoré veci boli na Mesiac poslané úplne zámerne, mnoho ďalších tam zostalo z pragmatického dôvodu – čím väčších a ťažších nepotrebných vecí sa astronauti zbavili, tým viac mesačných kameňov mohli vziať so sebou domov.
„Človek by si myslel, že NASA má úplný zoznam – poslali nahor nejaké veci, potom sa astronauti s niečím vrátili, všetko sa spočítalo a všetci vedia, čo na zozname je a čo tam nie je, ale to nemusí byť pravda,“ povedala Beth O'Learyová, archeologička a antropologička Štátnej univerzity Nového Mexika.
Vie, o čom hovorí. Bola totiž členkou tímu, ktorý spisoval, čo všetko po sebe na Mesiaci zanechala pamätná misia Apolla 11. Podľa tohto tímu Neil Armstrong a Buzz Aldrin okrem stôp v mesačnom prachu po sebe na Lune zanechali 106 vecí.
Všetkých šesť misií Apolla na mieste samozrejme zanechalo vedecké a technické zariadenia. Najväčšie z nich je pristávací stupeň lunárneho modulu. Tento stupeň poslúžil ako štartovacia rampa pre spätný let astronautov do veliteľského modulu, ktorý medzitým obiehal okolo Mesiaca a s ktorým sa potom vrátili na Zem.
Astronauti so sebou brali mnoho symbolických vecí, ako boli americké vlajky. Patrila k nim napríklad aj pamätná plaketa Apolla 11 k prvému pristátiu človeka na Mesiaci či silikónový disk o veľkosti mince s posolstvami predstaviteľov 74 štátov. V mesačnom povrchu zostala tiež malá zlatá olivová vetvička – známy symbol mieru.
K podivnejšími artefaktom sa radia napríklad tri golfové loptičky, ktoré na Mesiaci odpálil astronaut Apolla 14 Alan Shepard v rámci trochu zábavného experimentu. Jeho kolega z misie Apolla 16 Charlie Duke zase na obežnici Zeme zanechal fotografiu svojej rodiny, aby aj ostatní jej členovia mali pocit, že sa tam vydali s ním.
A, samozrejme, na Mesiaci tiež zostali výkaly. Bola to vtedy z hľadiska zníženia hmotnosti nevyhnutnosť, ale neplánovane by sa tieto fekálie mohli stať predmetom akéhosi dodatočného experimentu. Po toľkých rokoch by ich preskúmanie poskytlo príležitosť získať ďalšie informácie o účinkoch „nevľúdneho“ lunárneho prostredia na ľudské telo, myslí si antropologička Alice Gormanová z Flindersovej univerzity v austrálskom Adelaide.